Chapter 11
Viśvarūpa-Darśana-Yoga
The Yoga of the Vision of the Universal Form
- 11.1मद्-अनुग्रहाय परमं गुह्यम् अध्यात्म-संज्ञितम् | यत् त्वयोक्तं वचस् तेन मोहो ऽयं विगतो ममmad-anugrahāya paramaṃ guhyam adhyātma-saṃjñitam | yat tvayoktaṃ vacas tena moho 'yaṃ vigato mama
- 11.2भवाप्ययौ हि भूतानां श्रुतौ विस्तरशो मया | त्वत्तः कमल-पत्राक्ष माहात्म्यम् अपि चाव्ययम्bhavāpyayau hi bhūtānāṃ śrutau vistaraśo mayā | tvattaḥ kamala-patrākṣa māhātmyam api cāvyayam
- 11.3एवम् एतद् यथात्थ त्वम् आत्मानं परमेश्वर | द्रष्टुम् इच्छामि ते रूपम् ऐश्वरं पुरुषोत्तमevam etad yathāttha tvam ātmānaṃ parameśvara | draṣṭum icchāmi te rūpam aiśvaraṃ puruṣottama
- 11.4मन्यसे यदि तच् छक्यं मया द्रष्टुम् इति प्रभो | योगेश्वर ततो मे त्वं दर्शयात्मानम् अव्ययम्manyase yadi tac chakyaṃ mayā draṣṭum iti prabho | yogeśvara tato me tvaṃ darśayātmānam avyayam
- 11.5पश्य मे पार्थ रूपाणि शतशो ऽथ सहस्रशः | नाना-विधानि दिव्यानि नाना-वर्णाकृतीनि चpaśya me pārtha rūpāṇi śataśo 'tha sahasraśaḥ | nānā-vidhāni divyāni nānā-varṇākṛtīni ca
- 11.6पश्यादित्यान् वसून् रुद्रान् अश्विनौ मरुतस् तथा | बहून्य् अदृष्ट-पूर्वाणि पश्याश्चर्याणि भारतpaśyādityān vasūn rudrān aśvinau marutas tathā | bahūny adṛṣṭa-pūrvāṇi paśyāścaryāṇi bhārata
- 11.7इहैकस्थं जगत् कृत्स्नं पश्याद्य स-चराचरम् | मम देहे गुडाकेश यच् चान्यद् द्रष्टुम् इच्छसिihaikasthaṃ jagat kṛtsnaṃ paśyādya sa-carācaram | mama dehe guḍākeśa yac cānyad draṣṭum icchasi
- 11.8न तु मां शक्यसे द्रष्टुम् अनेनैव स्व-चक्षुषा | दिव्यं ददामि ते चक्षुः पश्य मे योगम् ऐश्वरम्na tu māṃ śakyase draṣṭum anenaiva sva-cakṣuṣā | divyaṃ dadāmi te cakṣuḥ paśya me yogam aiśvaram
- 11.9एवम् उक्त्वा ततो राजन् महा-योगेश्वरो हरिः | दर्शयाम् आस पार्थाय परमं रूपम् ऐश्वरम्evam uktvā tato rājan mahā-yogeśvaro hariḥ | darśayām āsa pārthāya paramaṃ rūpam aiśvaram
- 11.10अनेक-वक्त्र-नयनम् अनेकाद्भुत-दर्शनम् | अनेक-दिव्याभरणं दिव्यानेकोद्यतायुधम्aneka-vaktra-nayanam anekādbhuta-darśanam | aneka-divyābharaṇaṃ divyānekodyatāyudham
- 11.11दिव्य-माल्याम्बर-धरं दिव्य-गन्धानुलेपनम् | सर्वाश्चर्य-मयं देवम् अनन्तं विश्वतो-मुखम्divya-mālyāmbara-dharaṃ divya-gandhānulepanam | sarvāścarya-mayaṃ devam anantaṃ viśvato-mukham
- 11.12दिवि सूर्य-सहस्रस्य भवेद् युगपद् उत्थिता | यदि भाः सदृशी सा स्याद् भासस् तस्य महात्मनःdivi sūrya-sahasrasya bhaved yugapad utthitā | yadi bhāḥ sadṛśī sā syād bhāsas tasya mahātmanaḥ
- 11.13तत्रैकस्थं जगत् कृत्स्नं प्रविभक्तम् अनेकधा | अपश्यद् देव-देवस्य शरीरे पाण्डवस् तदाtatraikasthaṃ jagat kṛtsnaṃ pravibhaktam anekadhā | apaśyad deva-devasya śarīre pāṇḍavas tadā
- 11.14ततः स विस्मयाविष्टो हृष्ट-रोमा धनंजयः | प्रणम्य शिरसा देवं कृताञ्जलिर् अभाषतtataḥ sa vismayāviṣṭo hṛṣṭa-romā dhanaṃjayaḥ | praṇamya śirasā devaṃ kṛtāñjalir abhāṣata
- 11.15पश्यामि देवांस् तव देव देहे सर्वांस् तथा भूत-विशेष-संघान् | ब्रह्माणम् ईशं कमलासन-स्थम् ऋषींश् च सर्वान् उरगांश् च दिव्यान्paśyāmi devāṃs tava deva dehe sarvāṃs tathā bhūta-viśeṣa-saṃghān | brahmāṇam īśaṃ kamalāsana-stham ṛṣīṃś ca sarvān uragāṃś ca divyān
- 11.16अनेक-बाहूदर-वक्त्र-नेत्रं पश्यामि त्वा सर्वतो ऽनन्त-रूपम् | नान्तं न मध्यं न पुनस् तवादिं पश्यामि विश्वेश्वर विश्व-रूपaneka-bāhūdara-vaktra-netraṃ paśyāmi tvā sarvato 'nanta-rūpam | nāntaṃ na madhyaṃ na punas tavādiṃ paśyāmi viśveśvara viśva-rūpa
- 11.17किरीटिनं गदिनं चक्रिणं च तेजो-राशिं सर्वतो दीप्तिमन्तम् | पश्यामि त्वां दुर्निरीक्ष्यं समन्ताद् दीप्तानलार्क-द्युतिम् अप्रमेयम्kirīṭinaṃ gadinaṃ cakriṇaṃ ca tejo-rāśiṃ sarvato dīptimantam | paśyāmi tvāṃ durnirīkṣyaṃ samantād dīptānalārka-dyutim aprameyam
- 11.18त्वम् अक्षरं परमं वेदितव्यं त्वम् अस्य विश्वस्य परं निधानम् | त्वम् अव्ययः शाश्वत-धर्म-गोप्ता सनातनस् त्वं पुरुषो मतो मेtvam akṣaraṃ paramaṃ veditavyaṃ tvam asya viśvasya paraṃ nidhānam | tvam avyayaḥ śāśvata-dharma-goptā sanātanas tvaṃ puruṣo mato me
- 11.19अनादि-मध्यान्तम् अनन्त-वीर्यम् अनन्त-बाहुं शशि-सूर्य-नेत्रम् | पश्यामि त्वां दीप्त-हुताश-वक्त्रं स्व-तेजसा विश्वम् इदं तपन्तम्anādi-madhyāntam ananta-vīryam ananta-bāhuṃ śaśi-sūrya-netram | paśyāmi tvāṃ dīpta-hutāśa-vaktraṃ sva-tejasā viśvam idaṃ tapantam
- 11.20द्याव्-आपृथिव्योर् इदम् अन्तरं हि व्याप्तं त्वयैकेन दिशश् च सर्वाः | दृष्ट्वाद्भुतं रूपम् इदं तवोग्रं लोक-त्रयं प्रव्यथितं महात्मन्dyāv-āpṛthivyor idam antaraṃ hi vyāptaṃ tvayaikena diśaś ca sarvāḥ | dṛṣṭvādbhutaṃ rūpam idaṃ tavograṃ loka-trayaṃ pravyathitaṃ mahātman
- 11.21अमी हि त्वा सुर-संघा विशन्ति केचिद् भीताः प्राञ्जलयो गृणन्ति | स्वस्तीत्य् उक्त्वा महर्षि-सिद्ध-संघाः स्तुवन्ति त्वां स्तुतिभिः पुष्कलाभिःamī hi tvā sura-saṃghā viśanti kecid bhītāḥ prāñjalayo gṛṇanti | svastīty uktvā maharṣi-siddha-saṃghāḥ stuvanti tvāṃ stutibhiḥ puṣkalābhiḥ
- 11.22रुद्रादित्या वसवो ये च साध्या विश्वे ऽश्विनौ मरुतश् चोष्मपाश् च | गन्धर्व-यक्षासुर-सिद्ध-संघा वीक्षन्ते त्वां विस्मिताश् चैव सर्वेrudrādityā vasavo ye ca sādhyā viśve 'śvinau marutaś coṣmapāś ca | gandharva-yakṣāsura-siddha-saṃghā vīkṣante tvāṃ vismitāś caiva sarve
- 11.23रूपं महत् ते बहु-वक्त्र-नेत्रं महा-बाहो बहु-बाहूरु-पादम् | बहूदरं बहु-दंष्ट्रा-करालं दृष्ट्वा लोकाः प्रव्यथितास् तथाहम्rūpaṃ mahat te bahu-vaktra-netraṃ mahā-bāho bahu-bāhūru-pādam | bahūdaraṃ bahu-daṃṣṭrā-karālaṃ dṛṣṭvā lokāḥ pravyathitās tathāham
- 11.24नभः-स्पृशं दीप्तम् अनेक-वर्णं व्यात्ताननं दीप्त-विशाल-नेत्रम् | दृष्ट्वा हि त्वां प्रव्यथितान्तरात्मा धृतिं न विन्दामि शमं च विष्णोnabhaḥ-spṛśaṃ dīptam aneka-varṇaṃ vyāttānanaṃ dīpta-viśāla-netram | dṛṣṭvā hi tvāṃ pravyathitāntarātmā dhṛtiṃ na vindāmi śamaṃ ca viṣṇo
- 11.25कस्मात् ? दंष्ट्रा-करालानि च ते मुखानि दृष्ट्वैव कालानल-संनिभानि | दिशो न जाने न लभे च शर्म प्रसीद देवेश जगन्-निवासkasmāt ? daṃṣṭrā-karālāni ca te mukhāni dṛṣṭvaiva kālānala-saṃnibhāni | diśo na jāne na labhe ca śarma prasīda deveśa jagan-nivāsa
- 11.26अमी च त्वां धृतराष्ट्रस्य पुत्राः सर्वे सहैवावनिपाल-संघैः | भीष्मो द्रोणः सूत-पुत्रस् तथासौ सहास्मदीयैर् अपि योध-मुख्यैःamī ca tvāṃ dhṛtarāṣṭrasya putrāḥ sarve sahaivāvanipāla-saṃghaiḥ | bhīṣmo droṇaḥ sūta-putras tathāsau sahāsmadīyair api yodha-mukhyaiḥ
- 11.27वक्त्राणि ते त्वरमाणा विशन्ति दंष्ट्रा-करालानि भयानकानि | केचिद् विलग्ना दशनान्तरेषु सन्दृश्यन्ते चूर्णितैर् उत्तमाङ्गैःvaktrāṇi te tvaramāṇā viśanti daṃṣṭrā-karālāni bhayānakāni | kecid vilagnā daśanāntareṣu sandṛśyante cūrṇitair uttamāṅgaiḥ
- 11.28यथा नदीनां बहवो ऽम्बु-वेगाः समुद्रम् एवाभिमुखा द्रवन्ति | तथा तवामी नर-लोक-वीरा विशन्ति वक्त्राण्य् अभिविज्वलन्तिyathā nadīnāṃ bahavo 'mbu-vegāḥ samudram evābhimukhā dravanti | tathā tavāmī nara-loka-vīrā viśanti vaktrāṇy abhivijvalanti
- 11.29यथा प्रदीप्तं ज्वलनं पतङ्गा विशन्ति नाशाय समृद्ध-वेगाः | तथैव नाशाय विशन्ति लोकास् तवापि वक्त्राणि समृद्ध-वेगाःyathā pradīptaṃ jvalanaṃ pataṅgā viśanti nāśāya samṛddha-vegāḥ | tathaiva nāśāya viśanti lokās tavāpi vaktrāṇi samṛddha-vegāḥ
- 11.30लेलिह्यसे ग्रसमानः समन्ताल् लोकान् समग्रान् वदनैर् ज्वलद्भिः | तेजोभिर् आपूर्य जगत् समग्रं भासस् तवोग्राः प्रतपन्ति विष्णोlelihyase grasamānaḥ samantāl lokān samagrān vadanair jvaladbhiḥ | tejobhir āpūrya jagat samagraṃ bhāsas tavogrāḥ pratapanti viṣṇo
- 11.31आख्याहि मे को भवान् उग्र-रूपो नमो ऽस्तु ते देव-वर प्रसीद | विज्ञातुम् इच्छामि भवन्तम् आद्यं न हि प्रजानामि तव प्रवृत्तिम्ākhyāhi me ko bhavān ugra-rūpo namo 'stu te deva-vara prasīda | vijñātum icchāmi bhavantam ādyaṃ na hi prajānāmi tava pravṛttim
- 11.32कालो ऽस्मि लोक-क्षय-कृत् प्रवृद्धो लोकान् समाहर्तुम् इह प्रवृत्तः | ऋते ऽपि त्वा न भविष्यन्ति सर्वे ये ऽवस्थिताः प्रत्यनीकेषु योधाःkālo 'smi loka-kṣaya-kṛt pravṛddho lokān samāhartum iha pravṛttaḥ | ṛte 'pi tvā na bhaviṣyanti sarve ye 'vasthitāḥ pratyanīkeṣu yodhāḥ
- 11.33तस्मात् त्वम् उत्तिष्ठ यशो लभस्व जित्वा शत्रून् भुङ्क्ष्व राज्यं समृद्धम् | मयैवैते निहताः पूर्वम् एव निमित्त-मात्रं भव सव्यसाचिन्tasmāt tvam uttiṣṭha yaśo labhasva jitvā śatrūn bhuṅkṣva rājyaṃ samṛddham | mayaivaite nihatāḥ pūrvam eva nimitta-mātraṃ bhava savyasācin
- 11.34द्रोणं च भीष्मं च जयद्रथं च कर्णं तथान्यान् अपि योध-वीरान् | मया हतांस् त्वं जहि मा व्यथिष्ठा युध्यस्व जेतासि रणे सपत्नान्droṇaṃ ca bhīṣmaṃ ca jayadrathaṃ ca karṇaṃ tathānyān api yodha-vīrān | mayā hatāṃs tvaṃ jahi mā vyathiṣṭhā yudhyasva jetāsi raṇe sapatnān
- 11.35एतच् छ्रुत्वा वचनं केशवस्य कृताञ्जलिर् वेपमानः किरीटी | नमस्कृत्वा भूय एवाह कृष्णं स-गद्गदं भीत-भीतः प्रणम्यetac chrutvā vacanaṃ keśavasya kṛtāñjalir vepamānaḥ kirīṭī | namaskṛtvā bhūya evāha kṛṣṇaṃ sa-gadgadaṃ bhīta-bhītaḥ praṇamya
- 11.36स्थाने हृषीकेश तव प्रकीर्त्या जगत् प्रहृष्यत्य् अनुरज्यते च | रक्षांसि भीतानि दिशो द्रवन्ति सर्वे नमस्यन्ति च सिद्ध-संघाःsthāne hṛṣīkeśa tava prakīrtyā jagat prahṛṣyaty anurajyate ca | rakṣāṃsi bhītāni diśo dravanti sarve namasyanti ca siddha-saṃghāḥ
- 11.37कस्माच् च ते न नमेरन् महात्मन् गरीयसे ब्रह्मणो ऽप्य् आदि-कर्त्रे | अनन्त देवेश जगन्-निवास त्वम् अक्षरं सद् असत् तत्-परं यत्kasmāc ca te na nameran mahātman garīyase brahmaṇo 'py ādi-kartre | ananta deveśa jagan-nivāsa tvam akṣaraṃ sad asat tat-paraṃ yat
- 11.38त्वम् आदि-देवः पुरुषः पुराणस् त्वम् अस्य विश्वस्य परं निधानम् | वेत्तासि वेद्यं च परं च धाम त्वया ततं विश्वम् अनन्त-रूपtvam ādi-devaḥ puruṣaḥ purāṇas tvam asya viśvasya paraṃ nidhānam | vettāsi vedyaṃ ca paraṃ ca dhāma tvayā tataṃ viśvam ananta-rūpa
- 11.39वायुर् यमो ऽग्निर् वरुणः शशाङ्कः प्रजापतिस् त्वं प्रपितामहश् च | नमो नमस् ते ऽस्तु सहस्र-कृत्वः पुनश् च भूयो ऽपि नमो नमस् तेvāyur yamo 'gnir varuṇaḥ śaśāṅkaḥ prajāpatis tvaṃ prapitāmahaś ca | namo namas te 'stu sahasra-kṛtvaḥ punaś ca bhūyo 'pi namo namas te
- 11.40नमः पुरस्ताद् अथ पृष्ठतस् ते नमो ऽस्तु ते सर्वत एव सर्व | अनन्त-वीर्यामित-विक्रमस् त्वं सर्वं समाप्नोषि ततो ऽसि सर्वःnamaḥ purastād atha pṛṣṭhatas te namo 'stu te sarvata eva sarva | ananta-vīryāmita-vikramas tvaṃ sarvaṃ samāpnoṣi tato 'si sarvaḥ
- 11.41सखेति मत्वा प्रसभं यद् उक्तं हे कृष्ण हे यादव हे सखेति | अजानता महिमानं तवेदं मया प्रमादात् प्रणयेन वापिsakheti matvā prasabhaṃ yad uktaṃ he kṛṣṇa he yādava he sakheti | ajānatā mahimānaṃ tavedaṃ mayā pramādāt praṇayena vāpi
- 11.42यच् चावहासार्थम् असत्कृतो ऽसि विहार-शय्यासन-भोजनेषु | एको ऽथ वाप्य् अच्युत तत्-समक्षं तत् क्षामये त्वाम् अहम् अप्रमेयम्yac cāvahāsārtham asatkṛto 'si vihāra-śayyāsana-bhojaneṣu | eko 'tha vāpy acyuta tat-samakṣaṃ tat kṣāmaye tvām aham aprameyam
- 11.43पितासि लोकस्य चराचरस्य त्वम् अस्य पूज्यश् च गुरुर् गरीयान् | न त्वत्-समो ऽस्त्य् अभ्यधिकः कुतो ऽन्यो लोक-त्रये ऽप्य् अप्रतिम-प्रभावpitāsi lokasya carācarasya tvam asya pūjyaś ca gurur garīyān | na tvat-samo 'sty abhyadhikaḥ kuto 'nyo loka-traye 'py apratima-prabhāva
- 11.44तस्मात् प्रणम्य प्रणिधाय कायं प्रसादये त्वाम् अहम् ईशम् ईड्यम् | पितेव पुत्रस्य सखेव सख्युः प्रियः प्रियायार्हसि देव सोढुम्tasmāt praṇamya praṇidhāya kāyaṃ prasādaye tvām aham īśam īḍyam | piteva putrasya sakheva sakhyuḥ priyaḥ priyāyārhasi deva soḍhum
- 11.45अदृष्ट-पूर्वं हृषितो ऽस्मि दृष्ट्वा भयेन च प्रव्यथितं मनो मे | तद् एव मे दर्शय देव रूपं प्रसीद देवेश जगन्-निवासadṛṣṭa-pūrvaṃ hṛṣito 'smi dṛṣṭvā bhayena ca pravyathitaṃ mano me | tad eva me darśaya deva rūpaṃ prasīda deveśa jagan-nivāsa
- 11.46किरीटिनं गदिनं चक्र-हस्तम् इच्छामि त्वां द्रष्टुम् अहं तथैव | तेनैव रूपेण चतुर्-भुजेन सहस्र-बाहो भव विश्व-मूर्तेkirīṭinaṃ gadinaṃ cakra-hastam icchāmi tvāṃ draṣṭum ahaṃ tathaiva | tenaiva rūpeṇa catur-bhujena sahasra-bāho bhava viśva-mūrte
- 11.47मया प्रसन्नेन तवार्जुनेदं रूपं परं दर्शितम् आत्म-योगात् | तेजो-मयं विश्वम् अनन्तम् आद्यं यन् मे त्वद्-अन्येन न दृष्ट-पूर्वम्mayā prasannena tavārjunedaṃ rūpaṃ paraṃ darśitam ātma-yogāt | tejo-mayaṃ viśvam anantam ādyaṃ yan me tvad-anyena na dṛṣṭa-pūrvam
- 11.48न वेद यज्ञाध्ययनैर् न दानैर् न च क्रियाभिर् न तपोभिर् उग्रैः | एवं-रूपः शक्य अहं नृ-लोके द्रष्टुं त्वद्-अन्येन कुरु-प्रवीरna veda yajñādhyayanair na dānair na ca kriyābhir na tapobhir ugraiḥ | evaṃ-rūpaḥ śakya ahaṃ nṛ-loke draṣṭuṃ tvad-anyena kuru-pravīra
- 11.49मा ते व्यथा मा च विमूढ-भावो दृष्ट्वा रूपं घोरम् ईदृङ् ममेदम् | व्यपेत-भीः प्रीत-मनाः पुनस् त्वं तद् एव मे रूपम् इदं प्रपश्यmā te vyathā mā ca vimūḍha-bhāvo dṛṣṭvā rūpaṃ ghoram īdṛṅ mamedam | vyapeta-bhīḥ prīta-manāḥ punas tvaṃ tad eva me rūpam idaṃ prapaśya
- 11.50इत्य् अर्जुनं वासुदेवस् तथोक्त्वा स्वकं रूपं दर्शयाम् आस भूयः | आश्वासयाम् आस च भीतम् एनं भूत्वा पुनः सौम्य-वपुर् महात्माity arjunaṃ vāsudevas tathoktvā svakaṃ rūpaṃ darśayām āsa bhūyaḥ | āśvāsayām āsa ca bhītam enaṃ bhūtvā punaḥ saumya-vapur mahātmā
- 11.51दृष्ट्वेदं मानुषं रूपं तव सौम्यं जनार्दन | इदानीम् अस्मि संवृत्तः स-चेताः प्रकृतिं गतःdṛṣṭvedaṃ mānuṣaṃ rūpaṃ tava saumyaṃ janārdana | idānīm asmi saṃvṛttaḥ sa-cetāḥ prakṛtiṃ gataḥ
- 11.52सुदुर्दर्शम् इदं रूपं दृष्टवान् असि यन् मम | देवा अप्य् अस्य रूपस्य नित्यं दर्शन-काङ्क्षिणःsudurdarśam idaṃ rūpaṃ dṛṣṭavān asi yan mama | devā apy asya rūpasya nityaṃ darśana-kāṅkṣiṇaḥ
- 11.53नाहं वेदैर् न तपसा न दानेन न चेज्यया | शक्य एवं-विधो द्रष्टुं दृष्टवान् असि मां यथाnāhaṃ vedair na tapasā na dānena na cejyayā | śakya evaṃ-vidho draṣṭuṃ dṛṣṭavān asi māṃ yathā
- 11.54भक्त्या त्व् अनन्यया शक्य अहम् एवं-विधो ऽर्जुन | ज्ञातुं द्रष्टुं च तत्त्वेन प्रवेष्टुं च परन्तपbhaktyā tv ananyayā śakya aham evaṃ-vidho 'rjuna | jñātuṃ draṣṭuṃ ca tattvena praveṣṭuṃ ca parantapa
- 11.55मत्-कर्म-कृन् मत्-परमो मद्-भक्तः सङ्ग-वर्जितः | निर्वैरः सर्व-भूतेषु यः स माम् एति पाण्डवmat-karma-kṛn mat-paramo mad-bhaktaḥ saṅga-varjitaḥ | nirvairaḥ sarva-bhūteṣu yaḥ sa mām eti pāṇḍava