Chapter 1
Arjuna-Viṣāda-Yoga
The Yoga of Arjuna's Despondency
- 1.1धृतराष्ट्र उवाच धर्म-क्षेत्रे कुरु-क्षेत्रे समवेता युयुत्सवः | मामकाः पाण्डवाश् चैव किम् अकुर्वत संजयdhṛtarāṣṭra uvāca dharma-kṣetre kuru-kṣetre samavetā yuyutsavaḥ | māmakāḥ pāṇḍavāś caiva kim akurvata saṃjaya
- 1.2संजय उवाच दृष्ट्वा तु पाण्डवानीकं व्यूढं दुर्योधनस् तदा | आचार्यम् उपसंगम्य राजा वचनम् अब्रवीत्saṃjaya uvāca dṛṣṭvā tu pāṇḍavānīkaṃ vyūḍhaṃ duryodhanas tadā | ācāryam upasaṃgamya rājā vacanam abravīt
- 1.3पश्यैतां पाण्डु-पुत्राणाम् आचार्य महतीं चमूम् | व्यूढां द्रुपद-पुत्रेण तव शिष्येण धीमताpaśyaitāṃ pāṇḍu-putrāṇām ācārya mahatīṃ camūm | vyūḍhāṃ drupada-putreṇa tava śiṣyeṇa dhīmatā
- 1.4अत्र शूरा महेष्वासा भीमार्जुन-समा युधि | युयुधानो विराटश् च द्रुपदश् च महारथःatra śūrā maheṣvāsā bhīmārjuna-samā yudhi | yuyudhāno virāṭaś ca drupadaś ca mahārathaḥ
- 1.5धृष्टकेतुश् चेकितानः काशिराजश् च वीर्यवान् | पुरुजित् कुन्तिभोजश् च शैब्यश् च नर-पुंगवःdhṛṣṭaketuś cekitānaḥ kāśirājaś ca vīryavān | purujit kuntibhojaś ca śaibyaś ca nara-puṃgavaḥ
- 1.6युधामन्युश् च विक्रान्त उत्तमौजाश् च वीर्यवान् | सौभद्रो द्रौपदेयाश् च सर्व एव महा-रथाःyudhāmanyuś ca vikrānta uttamaujāś ca vīryavān | saubhadro draupadeyāś ca sarva eva mahā-rathāḥ
- 1.7अस्माकं तु विशिष्टा ये तान् निबोध द्विजोत्तम | नायका मम सैन्यस्य संज्ञार्थं तान् ब्रवीमि तेasmākaṃ tu viśiṣṭā ye tān nibodha dvijottama | nāyakā mama sainyasya saṃjñārthaṃ tān bravīmi te
- 1.8भवान् भीष्मश् च कर्णश् च कृपश् च समितिंजयः | अश्वत्थामा विकर्णश् च सौमदत्तिर् जयद्रथःbhavān bhīṣmaś ca karṇaś ca kṛpaś ca samitiṃjayaḥ | aśvatthāmā vikarṇaś ca saumadattir jayadrathaḥ
- 1.9अन्ये च बहवः शूरा मद्-अर्थे त्यक्त-जीविताः | नाना-शस्त्र-प्रहरणाः सर्वे युद्ध-विशारदाःanye ca bahavaḥ śūrā mad-arthe tyakta-jīvitāḥ | nānā-śastra-praharaṇāḥ sarve yuddha-viśāradāḥ
- 1.10अपर्याप्तं तद् अस्माकं बलं भीष्माभिरक्षितम् | पर्याप्तं त्व् इदम् एतेषां बलं भीमाभिरक्षितम्aparyāptaṃ tad asmākaṃ balaṃ bhīṣmābhirakṣitam | paryāptaṃ tv idam eteṣāṃ balaṃ bhīmābhirakṣitam
- 1.11अयनेषु च सर्वेषु यथा-भागम् अवस्थिताः | भीष्मम् एवाभिरक्षन्तु भवन्तः सर्व एव हिayaneṣu ca sarveṣu yathā-bhāgam avasthitāḥ | bhīṣmam evābhirakṣantu bhavantaḥ sarva eva hi
- 1.12तस्य संजनयन् हर्षं कुरु-वृद्धः पितामहः | सिंह-नादं विनद्योच्चैः शङ्खं दध्मौ प्रतापवान्tasya saṃjanayan harṣaṃ kuru-vṛddhaḥ pitāmahaḥ | siṃha-nādaṃ vinadyoccaiḥ śaṅkhaṃ dadhmau pratāpavān
- 1.13ततः शङ्खाश् च भेर्यश् च पणवानक-गोमुखाः | सहसैवाभ्यहन्यन्त स शब्दस् तुमुलो ऽभवत्tataḥ śaṅkhāś ca bheryaś ca paṇavānaka-gomukhāḥ | sahasaivābhyahanyanta sa śabdas tumulo 'bhavat
- 1.14ततः श्वेतैर् हयैर् युक्ते महति स्यन्दने स्थितौ | माधवः पाण्डवश् चैव दिव्यौ शङ्खौ प्रदध्मतुःtataḥ śvetair hayair yukte mahati syandane sthitau | mādhavaḥ pāṇḍavaś caiva divyau śaṅkhau pradadhmatuḥ
- 1.15पाञ्चजन्यं हृषीकेशो देवदत्तं धनंजयः | पौण्ड्रं दध्मौ महा-शङ्खं भीम-कर्मा वृकोदरःpāñcajanyaṃ hṛṣīkeśo devadattaṃ dhanaṃjayaḥ | pauṇḍraṃ dadhmau mahā-śaṅkhaṃ bhīma-karmā vṛkodaraḥ
- 1.16अनन्त-विजयं राजा कुन्ती-पुत्रो युधिष्ठिरः | नकुलः सहदेवश् च सुघोष-मणिपुष्पकौananta-vijayaṃ rājā kuntī-putro yudhiṣṭhiraḥ | nakulaḥ sahadevaś ca sughoṣa-maṇipuṣpakau
- 1.17काश्यश् च परमेष्वासः शिखण्डी च महा-रथः | धृष्टद्युम्नो विराटश् च सात्यकिश् चापराजितःkāśyaś ca parameṣvāsaḥ śikhaṇḍī ca mahā-rathaḥ | dhṛṣṭadyumno virāṭaś ca sātyakiś cāparājitaḥ
- 1.18द्रुपदो द्रौपदेयाश् च सर्वशः पृथिवी-पते | सौभद्रश् च महाबाहुः शङ्खान् दध्मुः पृथक् पृथक्drupado draupadeyāś ca sarvaśaḥ pṛthivī-pate | saubhadraś ca mahābāhuḥ śaṅkhān dadhmuḥ pṛthak pṛthak
- 1.19स घोषो धार्तराष्ट्राणां हृदयानि व्यदारयत् | नभश् च पृथिवीं चैव तुमुलो व्यनुनादयन्sa ghoṣo dhārtarāṣṭrāṇāṃ hṛdayāni vyadārayat | nabhaś ca pṛthivīṃ caiva tumulo vyanunādayan
- 1.20अथ व्यवस्थितान् दृष्ट्वा धार्तराष्ट्रान् कपि-ध्वजः | प्रवृत्ते शस्त्र-संपाते धनुर् उद्यम्य पाण्डवःatha vyavasthitān dṛṣṭvā dhārtarāṣṭrān kapi-dhvajaḥ | pravṛtte śastra-saṃpāte dhanur udyamya pāṇḍavaḥ
- 1.21हृषीकेशं तदा वाक्यम् इदम् आह मही-पते | सेनयोर् उभयोर् मध्ये रथं स्थापय मे ऽच्युतhṛṣīkeśaṃ tadā vākyam idam āha mahī-pate | senayor ubhayor madhye rathaṃ sthāpaya me 'cyuta
- 1.22यावद् एतान् निरीक्षे ऽहं योद्धु-कामान् अवस्थितान् | कैर् मया सह योद्धव्यम् अस्मिन् रण-समुद्यमेyāvad etān nirīkṣe 'haṃ yoddhu-kāmān avasthitān | kair mayā saha yoddhavyam asmin raṇa-samudyame
- 1.23योत्स्यमानान् अवेक्षे ऽहं य एते ऽत्र समागताः | धार्तराष्ट्रस्य दुर्बुद्धेर् युद्धे प्रिय-चिकीर्षवःyotsyamānān avekṣe 'haṃ ya ete 'tra samāgatāḥ | dhārtarāṣṭrasya durbuddher yuddhe priya-cikīrṣavaḥ
- 1.24एवम् उक्तो हृषीकेशो गुडाकेशेन भारत | सेनयोर् उभयोर् मध्ये स्थापयित्वा रथोत्तमम्evam ukto hṛṣīkeśo guḍākeśena bhārata | senayor ubhayor madhye sthāpayitvā rathottamam
- 1.25भीष्म-द्रोण-प्रमुखतः सर्वेषां च महीक्षिताम् | उवाच पार्थ पश्यैतान् समवेतान् कुरून् इतिbhīṣma-droṇa-pramukhataḥ sarveṣāṃ ca mahīkṣitām | uvāca pārtha paśyaitān samavetān kurūn iti
- 1.26तत्रापश्यत् स्थितान् पार्थः पितॄन् अथ पितामहान् | आचार्यान् मातुलान् भ्रातॄन् पुत्रान् पौत्रान् सखींस् तथाtatrāpaśyat sthitān pārthaḥ pitṝn atha pitāmahān | ācāryān mātulān bhrātṝn putrān pautrān sakhīṃs tathā
- 1.27श्वशुरान् सुहृदश् चैव सेनयोर् उभयोर् अपि | तान् समीक्ष्य स कौन्तेयः सर्वान् बन्धून् अवस्थितान्śvaśurān suhṛdaś caiva senayor ubhayor api | tān samīkṣya sa kaunteyaḥ sarvān bandhūn avasthitān
- 1.28कृपया परयाविष्टो विषीदन्न् इदम् अब्रवीत् | दृष्ट्वेमं स्वजनं कृष्ण युयुत्सुं समुपस्थितम्kṛpayā parayāviṣṭo viṣīdann idam abravīt | dṛṣṭvemaṃ svajanaṃ kṛṣṇa yuyutsuṃ samupasthitam
- 1.29सीदन्ति मम गात्राणि मुखं च परिशुष्यति | वेपथुश् च शरीरे मे रोमहर्षश् च जायतेsīdanti mama gātrāṇi mukhaṃ ca pariśuṣyati | vepathuś ca śarīre me romaharṣaś ca jāyate
- 1.30गाण्डीवं स्रंसते हस्तात् त्वक् चैव परिदह्यते | न च शक्नोम्य् अवस्थातुं भ्रमतीव च मे मनःgāṇḍīvaṃ sraṃsate hastāt tvak caiva paridahyate | na ca śaknomy avasthātuṃ bhramatīva ca me manaḥ
- 1.31निमित्तानि च पश्यामि विपरीतानि केशव | न च श्रेयो ऽनुपश्यामि हत्वा स्वजनम् आहवेnimittāni ca paśyāmi viparītāni keśava | na ca śreyo 'nupaśyāmi hatvā svajanam āhave
- 1.32न काङ्क्षे विजयं कृष्ण न च राज्यं सुखानि च | किं नो राज्येन गोविन्द किं भोगैर् जीवितेन वाna kāṅkṣe vijayaṃ kṛṣṇa na ca rājyaṃ sukhāni ca | kiṃ no rājyena govinda kiṃ bhogair jīvitena vā
- 1.33येषाम् अर्थे काङ्क्षितं नो राज्यं भोगाः सुखानि च | त इमे ऽवस्थिता युद्धे प्राणांस् त्यक्त्वा धनानि चyeṣām arthe kāṅkṣitaṃ no rājyaṃ bhogāḥ sukhāni ca | ta ime 'vasthitā yuddhe prāṇāṃs tyaktvā dhanāni ca
- 1.34आचार्याः पितरः पुत्रास् तथैव च पितामहाः | मातुलाः श्वशुराः पौत्राः श्यालाः संबन्धिनस् तथाācāryāḥ pitaraḥ putrās tathaiva ca pitāmahāḥ | mātulāḥ śvaśurāḥ pautrāḥ śyālāḥ saṃbandhinas tathā
- 1.35एतान् न हन्तुम् इच्छामि घ्नतो ऽपि मधुसूदन | अपि त्रैलोक्य-राज्यस्य हेतोः किं नु मही-कृतेetān na hantum icchāmi ghnato 'pi madhusūdana | api trailokya-rājyasya hetoḥ kiṃ nu mahī-kṛte
- 1.36निहत्य धार्तराष्ट्रान् नः का प्रीतिः स्याज् जनार्दन | पापम् एवाश्रयेद् अस्मान् हत्वैतान् आततायिनःnihatya dhārtarāṣṭrān naḥ kā prītiḥ syāj janārdana | pāpam evāśrayed asmān hatvaitān ātatāyinaḥ
- 1.37तस्मान् नार्हा वयं हन्तुं धार्तराष्ट्रान् स्व-बान्धवान् | स्वजनं हि कथं हत्वा सुखिनः स्याम माधवtasmān nārhā vayaṃ hantuṃ dhārtarāṣṭrān sva-bāndhavān | svajanaṃ hi kathaṃ hatvā sukhinaḥ syāma mādhava
- 1.38यद्य् अप्य् एते न पश्यन्ति लोभोपहत-चेतसः | कुल-क्षय-कृतं दोषं मित्र-द्रोहे च पातकम्yady apy ete na paśyanti lobhopahata-cetasaḥ | kula-kṣaya-kṛtaṃ doṣaṃ mitra-drohe ca pātakam
- 1.39कथं न ज्ञेयम् अस्माभिः पापाद् अस्मान् निवर्तितुम् | कुल-क्षय-कृतं दोषं प्रपश्यद्भिर् जनार्दनkathaṃ na jñeyam asmābhiḥ pāpād asmān nivartitum | kula-kṣaya-kṛtaṃ doṣaṃ prapaśyadbhir janārdana
- 1.40कुल-क्षये प्रणश्यन्ति कुल-धर्माः सनातनाः | धर्मे नष्टे कुलं कृत्स्नम् अधर्मो ऽभिभवत्य् उतkula-kṣaye praṇaśyanti kula-dharmāḥ sanātanāḥ | dharme naṣṭe kulaṃ kṛtsnam adharmo 'bhibhavaty uta
- 1.41अधर्माभिभवात् कृष्ण प्रदुष्यन्ति कुल-स्त्रियः | स्त्रीषु दुष्टासु वार्ष्णेय जायते वर्ण-संकरःadharmābhibhavāt kṛṣṇa praduṣyanti kula-striyaḥ | strīṣu duṣṭāsu vārṣṇeya jāyate varṇa-saṃkaraḥ
- 1.42संकरो नरकायैव कुल-घ्नानां कुलस्य च | पतन्ति पितरो ह्य् एषां लुप्त-पिण्डोदक-क्रियाःsaṃkaro narakāyaiva kula-ghnānāṃ kulasya ca | patanti pitaro hy eṣāṃ lupta-piṇḍodaka-kriyāḥ
- 1.43दोषैर् एतैः कुल-घ्नानां वर्ण-संकर-कारकैः | उत्साद्यन्ते जाति-धर्माः कुल-धर्माश् च शाश्वताःdoṣair etaiḥ kula-ghnānāṃ varṇa-saṃkara-kārakaiḥ | utsādyante jāti-dharmāḥ kula-dharmāś ca śāśvatāḥ
- 1.44उत्सन्न-कुल-धर्माणां मनुष्याणां जनार्दन | नरके नियतं वासो भवतीत्य् अनुशुश्रुमutsanna-kula-dharmāṇāṃ manuṣyāṇāṃ janārdana | narake niyataṃ vāso bhavatīty anuśuśruma
- 1.45अहो बत महत् पापं कर्तुं व्यवसिता वयम् | यद् राज्य-सुख-लोभेन हन्तुं स्वजनम् उद्यताःaho bata mahat pāpaṃ kartuṃ vyavasitā vayam | yad rājya-sukha-lobhena hantuṃ svajanam udyatāḥ
- 1.46यदि माम् अप्रतीकारम् अशस्त्रं शस्त्र-पाणयः | धार्तराष्ट्रा रणे हन्युस् तन् मे क्षेमतरं भवेत्yadi mām apratīkāram aśastraṃ śastra-pāṇayaḥ | dhārtarāṣṭrā raṇe hanyus tan me kṣemataraṃ bhavet
- 1.47एवम् उक्त्वार्जुनः संख्ये रथोपस्थ उपाविशत् | विसृज्य सशरं चापं शोक-संविग्न-मानसःevam uktvārjunaḥ saṃkhye rathopastha upāviśat | visṛjya saśaraṃ cāpaṃ śoka-saṃvigna-mānasaḥ