Chapter 7
Jñāna-Vijñāna-Yoga
The Yoga of Knowledge and Realization
- 7.1मय्य् आसक्तमनाः पार्थ योगं युञ्जन् मदाश्रयः | असंशयं समग्रं मां यथा ज्ञास्यसि तच् छृणुmayy āsaktamanāḥ pārtha yogaṃ yuñjan madāśrayaḥ | asaṃśayaṃ samagraṃ māṃ yathā jñāsyasi tac chṛṇu
- 7.2ज्ञानं ते ऽहं स-विज्ञानम् इदं वक्ष्याम्य् अशेषतः | यज् ज्ञात्वा नेह भूयो ऽन्यज् ज्ञातव्यम् अवशिष्यतेjñānaṃ te 'haṃ sa-vijñānam idaṃ vakṣyāmy aśeṣataḥ | yaj jñātvā neha bhūyo 'nyaj jñātavyam avaśiṣyate
- 7.3मनुष्याणां सहस्रेषु कश् चिद् यतति सिद्धये | यतताम् अपि सिद्धानां कश् चिन् मां वेत्ति तत्त्वतःmanuṣyāṇāṃ sahasreṣu kaś cid yatati siddhaye | yatatām api siddhānāṃ kaś cin māṃ vetti tattvataḥ
- 7.4भूमिर् आपो ऽनलो वायुः खं मनो बुद्धिर् एव च | अहंकार इतीयं मे भिन्ना प्रकृतिर् अष्टधाbhūmir āpo 'nalo vāyuḥ khaṃ mano buddhir eva ca | ahaṃkāra itīyaṃ me bhinnā prakṛtir aṣṭadhā
- 7.5अपरेयम् इतस् त्व् अन्यां प्रकृतिं विद्धि मे पराम् | जीव-भूतां महाबाहो ययेदं धार्यते जगत्apareyam itas tv anyāṃ prakṛtiṃ viddhi me parām | jīva-bhūtāṃ mahābāho yayedaṃ dhāryate jagat
- 7.6एतद्-योनीनि भूतानि सर्वाणीत्य् उपधारय | अहं कृत्स्नस्य जगतः प्रभवः प्रलयस् तथाetad-yonīni bhūtāni sarvāṇīty upadhāraya | ahaṃ kṛtsnasya jagataḥ prabhavaḥ pralayas tathā
- 7.7मत्तः परतरं नान्यत् किंचिद् अस्ति धनंजय | मयि सर्वम् इदं प्रोतं सूत्रे मणिगणा इवmattaḥ parataraṃ nānyat kiṃcid asti dhanaṃjaya | mayi sarvam idaṃ protaṃ sūtre maṇigaṇā iva
- 7.8रसो ऽहम् अप्सु कौन्तेय प्रभास्मि शशि-सूर्ययोः | प्रणवः सर्व-वेदेषु शब्दः खे पौरुषं नृषुraso 'ham apsu kaunteya prabhāsmi śaśi-sūryayoḥ | praṇavaḥ sarva-vedeṣu śabdaḥ khe pauruṣaṃ nṛṣu
- 7.9गन्धः पृथिव्यां च तेजश् चास्मि विभावसौ | जीवनं सर्व-भूतेषु तपश् चास्मि तपस्विषुgandhaḥ pṛthivyāṃ ca tejaś cāsmi vibhāvasau | jīvanaṃ sarva-bhūteṣu tapaś cāsmi tapasviṣu
- 7.10बीजं मां सर्व-भूतानां विद्धि पार्थ सनातनम् | बुद्धिर् बुद्धिमताम् अस्मि तेजस् तेजस्विनाम् अहम्bījaṃ māṃ sarva-bhūtānāṃ viddhi pārtha sanātanam | buddhir buddhimatām asmi tejas tejasvinām aham
- 7.11बलं बलवतां चाहं काम-राग-विवर्जितम् | धर्माविरुद्धो भूतेषु कामो ऽस्मि भरतर्षभbalaṃ balavatāṃ cāhaṃ kāma-rāga-vivarjitam | dharmāviruddho bhūteṣu kāmo 'smi bharatarṣabha
- 7.12ये चैव सात्त्विका भावा राजसास् तामसाश् च ये | मत्त एवेति तान् विद्धि न त्व् अहं तेषु ते मयिye caiva sāttvikā bhāvā rājasās tāmasāś ca ye | matta eveti tān viddhi na tv ahaṃ teṣu te mayi
- 7.13त्रिभिर् गुण-मयैर् भावैर् एभिः सर्वम् इदं जगत् | मोहितं नाभिजानाति माम् एभ्यः परम् अव्ययम्tribhir guṇa-mayair bhāvair ebhiḥ sarvam idaṃ jagat | mohitaṃ nābhijānāti mām ebhyaḥ param avyayam
- 7.14दैवी ह्य् एषा गुण-मयी मम माया दुरत्यया | माम् एव ये प्रपद्यन्ते मायाम् एतां तरन्ति तेdaivī hy eṣā guṇa-mayī mama māyā duratyayā | mām eva ye prapadyante māyām etāṃ taranti te
- 7.15न मां दुष्कृतिनो मूढाः प्रपद्यन्ते नराधमाः | माययापहृत-ज्ञाना आसुरं भावम् आश्रिताःna māṃ duṣkṛtino mūḍhāḥ prapadyante narādhamāḥ | māyayāpahṛta-jñānā āsuraṃ bhāvam āśritāḥ
- 7.16चतुर्-विधा भजन्ते मां जनाः सुकृतिनो ऽर्जुन | आर्तो जिज्ञासुर् अर्थार्थी ज्ञानी च भरतर्षभcatur-vidhā bhajante māṃ janāḥ sukṛtino 'rjuna | ārto jijñāsur arthārthī jñānī ca bharatarṣabha
- 7.17तेषां ज्ञानी नित्य-युक्त एक-भक्तिर् विशिष्यते | प्रियो हि ज्ञानिनो ऽत्यर्थम् अहं स च मम प्रियःteṣāṃ jñānī nitya-yukta eka-bhaktir viśiṣyate | priyo hi jñānino 'tyartham ahaṃ sa ca mama priyaḥ
- 7.18उदाराः सर्व एवैते ज्ञानी त्व् आत्मैव मे मतम् | आस्थितः स हि युक्तात्मा माम् एवानुत्तमां गतिम्udārāḥ sarva evaite jñānī tv ātmaiva me matam | āsthitaḥ sa hi yuktātmā mām evānuttamāṃ gatim
- 7.19बहूनां जन्मनाम् अन्ते ज्ञानवान् मां प्रपद्यते | वासुदेवः सर्वम् इति स महात्मा सुदुर्लभःbahūnāṃ janmanām ante jñānavān māṃ prapadyate | vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā sudurlabhaḥ
- 7.20कामैस् तैस् तैर् हृत-ज्ञानाः प्रपद्यन्ते ऽन्य-देवताः | तं तं नियमम् आस्थाय प्रकृत्या नियताः स्वयाkāmais tais tair hṛta-jñānāḥ prapadyante 'nya-devatāḥ | taṃ taṃ niyamam āsthāya prakṛtyā niyatāḥ svayā
- 7.21यो यो यां यां तनुं भक्तः श्रद्धयार्चितुम् इच्छति | तस्य तस्याचलां श्रद्धां ताम् एव विदधाम्य् अहम्yo yo yāṃ yāṃ tanuṃ bhaktaḥ śraddhayārcitum icchati | tasya tasyācalāṃ śraddhāṃ tām eva vidadhāmy aham
- 7.22स तया श्रद्धया युक्तस् तस्या राधनम् ईहते | लभते च ततः कामान् मयैव विहितान् हि तान्sa tayā śraddhayā yuktas tasyā rādhanam īhate | labhate ca tataḥ kāmān mayaiva vihitān hi tān
- 7.23अन्तवत् तु फलं तेषां तद् भवत्य् अल्प-मेधसाम् | देवान् देव-यजो यान्ति मद्-भक्ता यान्ति माम् अपिantavat tu phalaṃ teṣāṃ tad bhavaty alpa-medhasām | devān deva-yajo yānti mad-bhaktā yānti mām api
- 7.24अव्यक्तं व्यक्तिम् आपन्नं मन्यन्ते माम् अबुद्धयः | परं भावम् अजानन्तो ममाव्ययम् अनुत्तमम्avyaktaṃ vyaktim āpannaṃ manyante mām abuddhayaḥ | paraṃ bhāvam ajānanto mamāvyayam anuttamam
- 7.25नाहं प्रकाशः सर्वस्य योग-माया-समावृतः | मूढो ऽयं नाभिजानाति लोको माम् अजम् अव्ययम्nāhaṃ prakāśaḥ sarvasya yoga-māyā-samāvṛtaḥ | mūḍho 'yaṃ nābhijānāti loko mām ajam avyayam
- 7.26वेदाहं समतीतानि वर्तमानानि चार्जुन | भविष्याणि च भूतानि मां तु वेद न कश्चनvedāhaṃ samatītāni vartamānāni cārjuna | bhaviṣyāṇi ca bhūtāni māṃ tu veda na kaścana
- 7.27इच्छा-द्वेष-समुत्थेन द्वन्द्व-मोहेन भारत | सर्व-भूतानि संमोहं सर्गे यान्ति परन्तपicchā-dveṣa-samutthena dvandva-mohena bhārata | sarva-bhūtāni saṃmohaṃ sarge yānti parantapa
- 7.28येषां त्व् अन्त-गतं पापं जनानां पुण्य-कर्मणाम् | ते द्वन्द्व-मोह-निर्मुक्ता भजन्ते मां दृढ-व्रताःyeṣāṃ tv anta-gataṃ pāpaṃ janānāṃ puṇya-karmaṇām | te dvandva-moha-nirmuktā bhajante māṃ dṛḍha-vratāḥ
- 7.29जरा-मरण-मोक्षाय माम् आश्रित्य यतन्ति ये | ते ब्रह्म तद् विदुः कृत्स्नम् अध्यात्मं कर्म चाखिलम्jarā-maraṇa-mokṣāya mām āśritya yatanti ye | te brahma tad viduḥ kṛtsnam adhyātmaṃ karma cākhilam
- 7.30साधिभूताधिदैवं मां साधियज्ञं च ये विदुः | प्रयाण-काले ऽपि च मां ते विदुर् युक्त-चेतसःsādhibhūtādhidaivaṃ māṃ sādhiyajñaṃ ca ye viduḥ | prayāṇa-kāle 'pi ca māṃ te vidur yukta-cetasaḥ