Summon
Chapter 7 (Jñāna-Vijñāna-Yoga (The Yoga of Knowledge and Realization)), verse 13
KrishnaArjuna · meter: anuṣṭubh
त्रिभिर् गुण-मयैर् भावैर् एभिः सर्वम् इदं जगत् | मोहितं नाभिजानाति माम् एभ्यः परम् अव्ययम्
tribhir guṇa-mayair bhāvair ebhiḥ sarvam idaṃ jagat | mohitaṃ nābhijānāti mām ebhyaḥ param avyayam

Word-by-word

  • tribhistriinstrumental plural masculine noun
    [bhakti]त्रिविधैरेभिः पूर्वोक्तैः गुणमयैः कामलोभादिभिर्गुणविकारैः भावै स्वभावैर्मोहितमिदं जगत् अतो मां नाभिजानाति
    [advaita-bhakti]त्रिविधैर्गुणमयैः सत्त्वरजस्तमोगुणविकारैर्भावैः सर्वैरपि भवनधर्मभिः सर्वमिदं जगत्प्राणिजातं मोहितं विवेकायोग्यत्वमापादित
  • guṇaguṇavocative singular masculine noun
    [advaita]मयैः गुणविकारैः रागद्वेषमोहादिप्रकारैः भावैः पदार्थैः एभिः यथोक्तैः सर्वम् इदं प्राणिजातं जगत् मोहितम् अविवेकितामापादितं
    [viśiṣṭādvaita]गणैः च अहम् एव सर्वैः प्रकारैः परतरः। मत्तः अन्यत् केन अपि कल्याणगुणगणेन परतरं न विद्यते। एवंभूतं मां त्रिभ्यः सात्त्विक
    [dvaita]कार्यभूता माया
    [śuddhādvaita]तन्त्रत्वादित्याह त्रिभिरिति
    [bhakti]मयैः कामलोभादिभिर्गुणविकारैः भावै स्वभावैर्मोहितमिदं जगत् अतो मां नाभिजानाति
    [advaita-bhakti]मयैः सत्त्वरजस्तमोगुणविकारैर्भावैः सर्वैरपि भवनधर्मभिः सर्वमिदं जगत्प्राणिजातं मोहितं विवेकायोग्यत्वमापादितं सदेभ्यो गुण
  • mayāinstrumental singular feminine noun
    [viśiṣṭādvaita]नां भावानां दुःखमिश्रत्वमवर्जनीयमिति भावः
    [dvaita]एत एवेति दर्शयति एभिरिति
  • aisainstrumental plural masculine noun
  • bhāvaisbhūinstrumental plural masculine noun
    [śuddhādvaita]त्रिभिः पदार्थैः
  • ebhiseinstrumental plural masculine noun
  • sarvamsarvaaccusative singular masculine noun
    [advaita]इदं प्राणिजातं जगत् मोहितम् अविवेकितामापादितं सत् न अभिजानाति माम् एभ्यः यथोक्तेभ्यः गुणेभ्यः परं व्यतिरिक्तं विलक्षणं
  • idamidamnominative singular masculine noun
  • jagatjagatnominative singular masculine noun
    [advaita]मोहितम् अविवेकितामापादितं सत् न अभिजानाति माम् एभ्यः यथोक्तेभ्यः गुणेभ्यः परं व्यतिरिक्तं विलक्षणं
    [viśiṣṭādvaita]मदीयं काले काले मत्त
    [bhakti]अतो मां नाभिजानाति
    [advaita-bhakti]प्राणिजातं मोहितं विवेकायोग्यत्वमापादितं सदेभ्यो गुणमयेभ्यो भावेभ्यः परं एषां कल्पनाधिष्ठानमत्यन्तविलक्षणमव्ययं सर्वविक्
  • vocative singular neuter noun
    [advaita]पादितं सत् न अभिजानाति माम् एभ्यः यथोक्तेभ्यः गुणेभ्यः परं व्यतिरिक्तं विलक्षणं
    [viśiṣṭādvaita]ं त्रिभ्यः सात्त्विकराजसतामसगुणमयेभ्यः भावेभ्यः परं मदसाधारणैः कल्याणगुणगणैः तत्तद्भोग्यताप्रकारैः
    [dvaita]या।गुणमयी 7।14 इति च वक्ष्यति। सिद्धं च कार्यस्यापि तादात्म्यम्तादात्म्यं कार्यधर्मादेः संयोगो भिन्नवस्तुनोः इत्यादि व्य
    [śuddhādvaita]ं वेदान्तवेद्यं न जगद्वेदेह गुणतन्त्रत्वादित्याह त्रिभिरिति
    [bhakti]ं नाभिजानाति
    [advaita-bhakti]पादितं सदेभ्यो गुणमयेभ्यो भावेभ्यः परं एषां कल्पनाधिष्ठानमत्यन्तविलक्षणमव्ययं सर्वविक्रियाशून्यमप्रपञ्चमानन्दघनमात्मप्रक
  • ūhitamūhaccusative singular masculine noun
  • nanavocative singular neuter noun
    [advaita]अभिजानाति माम् एभ्यः यथोक्तेभ्यः गुणेभ्यः परं व्यतिरिक्तं विलक्षणं
    [viśiṣṭādvaita]ाचेतनात्मकं कृत्स्नं जगत् मदीयं काले काले मत्त
    [dvaita]ज्ञायते इत्यत आह त्रिभिरिति
    [śuddhādvaita]्तवेद्यं न जगद्वेदेह गुणतन्त्रत्वादित्याह त्रिभिरिति
    [bhakti]ः किमिति न जानातीत्यत आह त्रिभिरिति
    [advaita-bhakti]्त्र्ये नित्यशुद्धबुद्धमुक्तस्वभावत्वे
  • abhijānātiabhijñā3rd person singular present indicative active verb
    [advaita]माम् एभ्यः यथोक्तेभ्यः गुणेभ्यः परं व्यतिरिक्तं विलक्षणं
    [viśiṣṭādvaita]।कथं स्वत एव अनवधिकातिशयानन्दे नित्ये सदा एकरूपे लौकिकवस्तुभोग्यताप्रकारैः च उत्कृष्टतमे त्वयि स्थिते अपि अत्यन्तनिहीनेष
  • māmVibhakti.Sasthi plural neuter noun
    [advaita]एभ्यः यथोक्तेभ्यः गुणेभ्यः परं व्यतिरिक्तं विलक्षणं
    [viśiṣṭādvaita]इत्यनेन
  • ebhyasadative plural masculine noun
    [śuddhādvaita]त्रिगुणात्मकेभ्यो भावेभ्यो मूलभूतगुणेभ्यो वा परमव्ययं विनाशरहितं मां न जानाति
  • parampṝaccusative singular masculine noun
    [viśiṣṭādvaita]उत्कृष्टतमम् अव्ययं सदा एकरूपम्
  • avyayamvye1st person singular imperfect active verb

Intertextual panel

The 8 verses most likely to be intertexts of 7.13, ranked by the Sūtrakṛt substrate's composite score.

Doctrinal projections

How each major school's commentary tradition reads this verse.

Advaita (Śaṅkara, Anandagiri)
Witnesses: shankara_7.13 · anandgiri_7.13
Viśiṣṭādvaita (Rāmānuja, Vedantadeshika)
Witnesses: ramanuja_7.13 · vedantadeshika_7.13
Dvaita (Madhva, Jayatīrtha)
Witnesses: madhva_7.13 · jayatirtha_7.13
Śuddhādvaita (Vallabha)
Witnesses: vallabha_7.13
Bhakti-philological (Śrīdhara)
Witnesses: sridhara_7.13
Advaita-Bhakti synthesis (Madhusūdana)
Witnesses: madhusudan_7.13

Theme-list memberships (5)

Show all theme-lists this verse participates in
  • अव्ययwith 2.17, 2.21, 4.1, 4.6, 4.13, 7.25, …
  • अव्ययम्with 2.21, 4.1, 4.2, 4.13, 4.14, 7.25, …
  • अहंताwith 2.18, 4.23, 7.4, 7.5, 12.3
  • एभ्यःwith 3.12
  • सर्वम्with 2.17, 4.33, 7.7, 7.19, 8.22, 8.28, …