Chapter 7 (Jñāna-Vijñāna-Yoga (The Yoga of Knowledge and Realization)), verse 13
Krishna → Arjuna · meter: anuṣṭubh
त्रिभिर् गुण-मयैर् भावैर् एभिः सर्वम् इदं जगत् | मोहितं नाभिजानाति माम् एभ्यः परम् अव्ययम्
tribhir guṇa-mayair bhāvair ebhiḥ sarvam idaṃ jagat | mohitaṃ nābhijānāti mām ebhyaḥ param avyayam
Word-by-word
- tribhis← triinstrumental plural masculine noun[bhakti]त्रिविधैरेभिः पूर्वोक्तैः गुणमयैः कामलोभादिभिर्गुणविकारैः भावै स्वभावैर्मोहितमिदं जगत् अतो मां नाभिजानाति[advaita-bhakti]त्रिविधैर्गुणमयैः सत्त्वरजस्तमोगुणविकारैर्भावैः सर्वैरपि भवनधर्मभिः सर्वमिदं जगत्प्राणिजातं मोहितं विवेकायोग्यत्वमापादित
- guṇa← guṇavocative singular masculine noun[advaita]मयैः गुणविकारैः रागद्वेषमोहादिप्रकारैः भावैः पदार्थैः एभिः यथोक्तैः सर्वम् इदं प्राणिजातं जगत् मोहितम् अविवेकितामापादितं[viśiṣṭādvaita]गणैः च अहम् एव सर्वैः प्रकारैः परतरः। मत्तः अन्यत् केन अपि कल्याणगुणगणेन परतरं न विद्यते। एवंभूतं मां त्रिभ्यः सात्त्विक[dvaita]कार्यभूता माया[śuddhādvaita]तन्त्रत्वादित्याह त्रिभिरिति[bhakti]मयैः कामलोभादिभिर्गुणविकारैः भावै स्वभावैर्मोहितमिदं जगत् अतो मां नाभिजानाति[advaita-bhakti]मयैः सत्त्वरजस्तमोगुणविकारैर्भावैः सर्वैरपि भवनधर्मभिः सर्वमिदं जगत्प्राणिजातं मोहितं विवेकायोग्यत्वमापादितं सदेभ्यो गुण
- mayā← māinstrumental singular feminine noun[viśiṣṭādvaita]नां भावानां दुःखमिश्रत्वमवर्जनीयमिति भावः[dvaita]एत एवेति दर्शयति एभिरिति
- ais← ainstrumental plural masculine noun
- bhāvais← bhūinstrumental plural masculine noun[śuddhādvaita]त्रिभिः पदार्थैः
- ebhis← einstrumental plural masculine noun
- sarvam← sarvaaccusative singular masculine noun[advaita]इदं प्राणिजातं जगत् मोहितम् अविवेकितामापादितं सत् न अभिजानाति माम् एभ्यः यथोक्तेभ्यः गुणेभ्यः परं व्यतिरिक्तं विलक्षणं
- idam← idamnominative singular masculine noun
- jagat← jagatnominative singular masculine noun[advaita]मोहितम् अविवेकितामापादितं सत् न अभिजानाति माम् एभ्यः यथोक्तेभ्यः गुणेभ्यः परं व्यतिरिक्तं विलक्षणं[viśiṣṭādvaita]मदीयं काले काले मत्त[bhakti]अतो मां नाभिजानाति[advaita-bhakti]प्राणिजातं मोहितं विवेकायोग्यत्वमापादितं सदेभ्यो गुणमयेभ्यो भावेभ्यः परं एषां कल्पनाधिष्ठानमत्यन्तविलक्षणमव्ययं सर्वविक्
- mā← māvocative singular neuter noun[advaita]पादितं सत् न अभिजानाति माम् एभ्यः यथोक्तेभ्यः गुणेभ्यः परं व्यतिरिक्तं विलक्षणं[viśiṣṭādvaita]ं त्रिभ्यः सात्त्विकराजसतामसगुणमयेभ्यः भावेभ्यः परं मदसाधारणैः कल्याणगुणगणैः तत्तद्भोग्यताप्रकारैः[dvaita]या।गुणमयी 7।14 इति च वक्ष्यति। सिद्धं च कार्यस्यापि तादात्म्यम्तादात्म्यं कार्यधर्मादेः संयोगो भिन्नवस्तुनोः इत्यादि व्य[śuddhādvaita]ं वेदान्तवेद्यं न जगद्वेदेह गुणतन्त्रत्वादित्याह त्रिभिरिति[bhakti]ं नाभिजानाति[advaita-bhakti]पादितं सदेभ्यो गुणमयेभ्यो भावेभ्यः परं एषां कल्पनाधिष्ठानमत्यन्तविलक्षणमव्ययं सर्वविक्रियाशून्यमप्रपञ्चमानन्दघनमात्मप्रक
- ūhitam← ūhaccusative singular masculine noun
- na← navocative singular neuter noun[advaita]अभिजानाति माम् एभ्यः यथोक्तेभ्यः गुणेभ्यः परं व्यतिरिक्तं विलक्षणं[viśiṣṭādvaita]ाचेतनात्मकं कृत्स्नं जगत् मदीयं काले काले मत्त[dvaita]ज्ञायते इत्यत आह त्रिभिरिति[śuddhādvaita]्तवेद्यं न जगद्वेदेह गुणतन्त्रत्वादित्याह त्रिभिरिति[bhakti]ः किमिति न जानातीत्यत आह त्रिभिरिति[advaita-bhakti]्त्र्ये नित्यशुद्धबुद्धमुक्तस्वभावत्वे
- abhijānāti← abhijñā3rd person singular present indicative active verb[advaita]माम् एभ्यः यथोक्तेभ्यः गुणेभ्यः परं व्यतिरिक्तं विलक्षणं[viśiṣṭādvaita]।कथं स्वत एव अनवधिकातिशयानन्दे नित्ये सदा एकरूपे लौकिकवस्तुभोग्यताप्रकारैः च उत्कृष्टतमे त्वयि स्थिते अपि अत्यन्तनिहीनेष
- mām← māVibhakti.Sasthi plural neuter noun[advaita]एभ्यः यथोक्तेभ्यः गुणेभ्यः परं व्यतिरिक्तं विलक्षणं[viśiṣṭādvaita]इत्यनेन
- ebhyas← adative plural masculine noun[śuddhādvaita]त्रिगुणात्मकेभ्यो भावेभ्यो मूलभूतगुणेभ्यो वा परमव्ययं विनाशरहितं मां न जानाति
- param← pṝaccusative singular masculine noun[viśiṣṭādvaita]उत्कृष्टतमम् अव्ययं सदा एकरूपम्
- avyayam← vye1st person singular imperfect active verb
Intertextual panel
The 8 verses most likely to be intertexts of 7.13, ranked by the Sūtrakṛt substrate's composite score.
Doctrinal projections
How each major school's commentary tradition reads this verse.
Advaita (Śaṅkara, Anandagiri)
Witnesses: shankara_7.13 · anandgiri_7.13
Viśiṣṭādvaita (Rāmānuja, Vedantadeshika)
Witnesses: ramanuja_7.13 · vedantadeshika_7.13
Dvaita (Madhva, Jayatīrtha)
Witnesses: madhva_7.13 · jayatirtha_7.13
Śuddhādvaita (Vallabha)
Witnesses: vallabha_7.13
Bhakti-philological (Śrīdhara)
Witnesses: sridhara_7.13
Advaita-Bhakti synthesis (Madhusūdana)
Witnesses: madhusudan_7.13
Theme-list memberships (5)
Show all theme-lists this verse participates in
- अव्ययwith 2.17, 2.21, 4.1, 4.6, 4.13, 7.25, …
- अव्ययम्with 2.21, 4.1, 4.2, 4.13, 4.14, 7.25, …
- अहंताwith 2.18, 4.23, 7.4, 7.5, 12.3
- एभ्यःwith 3.12
- सर्वम्with 2.17, 4.33, 7.7, 7.19, 8.22, 8.28, …