Chapter 7 (Jñāna-Vijñāna-Yoga (The Yoga of Knowledge and Realization)), verse 17
Krishna → Arjuna · meter: anuṣṭubh
तेषां ज्ञानी नित्य-युक्त एक-भक्तिर् विशिष्यते | प्रियो हि ज्ञानिनो ऽत्यर्थम् अहं स च मम प्रियः
teṣāṃ jñānī nitya-yukta eka-bhaktir viśiṣyate | priyo hi jñānino 'tyartham ahaṃ sa ca mama priyaḥ
Word-by-word
- teṣām← tadVibhakti.Sasthi plural neuter noun
- jñānī← jñānominative singular feminine noun[advaita]तत्त्ववित् तत्त्ववित्त्वात् नित्ययुक्तः भवति एकभक्तिश्च अन्यस्य भजनीयस्य अदर्शनात् अतः स एकभक्तिः विशिष्यते विशेषम् आधि[viśiṣṭādvaita]विशिष्यते कुतः नित्ययुक्त एकभक्तिः इति च[śuddhādvaita]श्रेष्ठो मत इत्याह तेषां ज्ञानीति[bhakti]श्रेष्ठ इत्याह तेषामिति[advaita-bhakti]तत्त्वज्ञानवान्निवृत्तसर्वकामो विशिष्यते सर्वतोऽतिरिच्यते
- nitya← nityavocative singular neuter noun[advaita]युक्तः भवति एकभक्तिश्च अन्यस्य भजनीयस्य अदर्शनात् अतः स एकभक्तिः विशिष्यते विशेषम् आधिक्यम् आपद्यते अतिरिच्यते इत्यर्थः[viśiṣṭādvaita]युक्त एकभक्तिः इति च[śuddhādvaita]ं योग उक्तलक्षणस्तद्वान् नित्ययुक्तः[bhakti]युक्तः[advaita-bhakti]युक्तो भगवति प्रत्यगभिन्ने सदा समाहितचेता विक्षेपकाभावात्
- yukta← yujvocative singular masculine noun[advaita]ः भवति एकभक्तिश्च अन्यस्य भजनीयस्य अदर्शनात् अतः स एकभक्तिः विशिष्यते विशेषम् आधिक्यम् आपद्यते अतिरिच्यते इत्यर्थः[viśiṣṭādvaita]एकभक्तिः इति च[śuddhādvaita]ः। तादृशश्च मदीयमहिमज्ञानवान् तथा मय्येव पुरुषोत्तमे परमात्मनि विभावेकस्मिन् एका निरपेक्षा भक्तिर्यस्य। इतरेषां तु स्वाभ[bhakti]ः। सदा मन्निष्ठः एकस्मिन्मय्येव भक्तिर्यस्य सः। ज्ञानिनो देहाद्यभिमानाभावेन चित्तविक्षेपाभावान्नित्ययुक्तत्वमेकान्तभक्ति[advaita-bhakti]ो भगवति प्रत्यगभिन्ने सदा समाहितचेता विक्षेपकाभावात्
- ek← ejnominative singular masculine noun
- a← avocative singular masculine noun[advaita]न्यस्य भजनीयस्य अदर्शनात् अतः स एकभक्तिः विशिष्यते विशेषम् आधिक्यम् आपद्यते अतिरिच्यते इत्यर्थः[viśiṣṭādvaita]तः स एव विशिष्यते। किं च प्रियो हि ज्ञानिनोऽत्यर्थम् अहम् अत्र अत्यर्थशब्दो अभिधेयवचनः ज्ञानिनः अहं यथा प्रियः तथा मया स[dvaita]स्य इत्यध्याहार्यम्[śuddhādvaita]हं ज्ञानिनोऽत्यर्थं प्रियः प्रेमविषयः स[bhakti]तएव हि तस्याहमत्यन्तं प्रियः स[advaita-bhakti]तएवैकभक्तिरेकस्मिन्भगवत्येव भक्तिरनुरक्तिर्यस्य स तथा तस्यानुरक्तिविषयान्तराभावात्
- bhaktis← bhañjnominative singular masculine noun
- viśiṣyate← viśiṣ3rd person singular present indicative passive verb[advaita]विशेषम् आधिक्यम् आपद्यते अतिरिच्यते इत्यर्थः[viśiṣṭādvaita]कुतः नित्ययुक्त एकभक्तिः इति च[advaita-bhakti]सर्वतोऽतिरिच्यते
- priyas← prīnominative singular masculine noun[viśiṣṭādvaita]तथाऽयमेक
- hi← hinominative singular masculine noun[advaita]यस्मात् अहम् आत्मा ज्ञानिनः अतः[viśiṣṭādvaita]मदेकप्राप्यस्य मया योगो नित्यः[dvaita]र्न सिद्ध्यतीति चेत् न आगमसिद्धत्वाच्चेत्याह तच्चे ति[śuddhādvaita]मज्ञानवान् तथा मय्येव पुरुषोत्तमे परमात्मनि विभावेकस्मिन् एका निरपेक्षा भक्तिर्यस्य[bhakti]तस्याहमत्यन्तं प्रियः स[advaita-bhakti]तचेता विक्षेपकाभावात्
- jñāninas← jñāninnominative plural masculine noun
- atyartham← atyarthaaccusative singular masculine noun
- aham← ahanominative singular neuter noun[advaita]आत्मा ज्ञानिनः अतः[viśiṣṭādvaita]अत्र अत्यर्थशब्दो अभिधेयवचनः ज्ञानिनः अहं यथा प्रियः तथा मया सर्वज्ञेन सर्वशक्तिना
- sa← savocative singular masculine noun[advaita]्य भजनीयस्य अदर्शनात् अतः स एकभक्तिः विशिष्यते विशेषम् आधिक्यम् आपद्यते अतिरिच्यते इत्यर्थः[viśiṣṭādvaita]्य हि मदेकप्राप्यस्य मया योगो नित्यः[dvaita]्मिन्नेव भक्तिरित्येकभक्तिः[śuddhādvaita]्तद्वान् नित्ययुक्तः[bhakti]दा मन्निष्ठः एकस्मिन्मय्येव भक्तिर्यस्य सः[advaita-bhakti]ुकृतित्वे नियतेऽपि सुकृताधिक्येन निष्कामतया प्रेमाधिक्यात् चतुर्विधानां तेषां मध्ये ज्ञानीतत्त्वज्ञानवान्निवृत्तसर्वकामो
- ca← cavocative singular masculine noun[advaita]तुर्णां मध्ये ज्ञानी तत्त्ववित् तत्त्ववित्त्वात् नित्ययुक्तः भवति एकभक्तिश्च अन्यस्य भजनीयस्य अदर्शनात् अतः स एकभक्तिः व[viśiṣṭādvaita]। तस्य हि मदेकप्राप्यस्य मया योगो नित्यः। इतरयोस्तु यावत्स्वाभिलषितप्राप्ति मया योगः। तथा ज्ञानिनो मयि एकस्मिन् एव भक्ति[dvaita]्चोक्तं गारुडे मय्येव भक्तिर्नान्यत्र एकभक्तिः स उच्यते इति[śuddhādvaita]मदीयमहिमज्ञानवान् तथा मय्येव पुरुषोत्तमे परमात्मनि विभावेकस्मिन् एका निरपेक्षा भक्तिर्यस्य[bhakti]ित्तविक्षेपाभावान्नित्ययुक्तत्वमेकान्तभक्तित्वं[advaita-bhakti]तुर्विधानामपि सुकृतित्वे नियतेऽपि सुकृताधिक्येन निष्कामतया प्रेमाधिक्यात् चतुर्विधानां तेषां मध्ये ज्ञानीतत्त्वज्ञानवान्
- mama← mā2nd person plural perfect active verb[advaita]वासुदेवस्य आत्मैवेति मम अत्यर्थं प्रियः[viśiṣṭādvaita]प्रियः[śuddhādvaita]ज्ञानी श्रेष्ठो मत इत्याह तेषां ज्ञानीति[bhakti]। तस्मादेतैर्नित्ययुक्तत्वादिभिश्चतुर्भिर्हेतुभिः स उत्तम इत्यर्थः।[advaita-bhakti]परमेश्ववरस्य प्रियः
- priyas← prīnominative singular masculine noun[viśiṣṭādvaita]तथाऽयमेक
Intertextual panel
The 8 verses most likely to be intertexts of 7.17, ranked by the Sūtrakṛt substrate's composite score.
Doctrinal projections
How each major school's commentary tradition reads this verse.
Advaita (Śaṅkara, Anandagiri)
Witnesses: shankara_7.17 · anandgiri_7.17
Viśiṣṭādvaita (Rāmānuja, Vedantadeshika)
Witnesses: ramanuja_7.17 · vedantadeshika_7.17
Dvaita (Madhva, Jayatīrtha)
Witnesses: madhva_7.17 · jayatirtha_7.17
Śuddhādvaita (Vallabha)
Witnesses: vallabha_7.17
Bhakti-philological (Śrīdhara)
Witnesses: sridhara_7.17
Advaita-Bhakti synthesis (Madhusūdana)
Witnesses: madhusudan_7.17
Theme-list memberships (5)
Show all theme-lists this verse participates in
- ज्ञानwith 1.1, 3.1, 3.2, 3.3, 3.26, 3.32, …
- ज्ञानीwith 6.46, 7.16, 7.18
- नित्यwith 1.1, 2.12, 2.14, 2.18, 2.20, 2.21, …
- भक्तिwith 4.6, 9.26, 12.17, 12.19, 13.10, 14.26, …
- युक्तwith 1.14, 2.28, 2.39, 2.50, 2.51, 2.61, …