Summon
Chapter 7 (Jñāna-Vijñāna-Yoga (The Yoga of Knowledge and Realization)), verse 4
KrishnaArjuna · meter: other
भूमिर् आपो ऽनलो वायुः खं मनो बुद्धिर् एव च | अहंकार इतीयं मे भिन्ना प्रकृतिर् अष्टधा
bhūmir āpo 'nalo vāyuḥ khaṃ mano buddhir eva ca | ahaṃkāra itīyaṃ me bhinnā prakṛtir aṣṭadhā

Word-by-word

  • bhūmbhūaccusative singular masculine noun
    [viśiṣṭādvaita]यादीनां प्रकृतिकार्याणामत्र प्रकृतित्वेन उच्यमानत्वाद्व्यष्टिसृष्ट्यपेक्षया प्रकृतित्वमिह विवक्षितमित्यभिप्रायेणाह अस्ये
    [śuddhādvaita]यादिरूपेण परिणताऽष्टविधा तत्र पञ्चधा स्थूलभावमिता पञ्चमहाभूतानि स्पष्टान्येव
    [bhakti]यादिशब्दैः पञ्चगन्धादितन्मात्राण्युच्यन्ते मनःशब्देन तत्कारणभूतोऽहंकारः बुद्धिशब्देन तत्कारणभूतं महत्तत्त्वं अहंकारशब्दे
  • isinominative singular masculine noun
  • āpasāpnominative singular masculine noun
  • analasanalanominative singular masculine noun
  • vāyusvāyunominative singular masculine noun
  • khamkhanaccusative singular masculine noun
    [advaita]। मनः इति मनसः कारणमहंकारो गृह्यते। बुद्धिः इति अहंकारकारणं महत्तत्त्वम्। अहंकारः इति अविद्यासंयुक्तमव्यक्तम्। यथा विषसं
  • manasmannominative singular masculine noun
  • buddhisbudhnominative singular masculine noun
  • evaevavocative singular neuter noun
    [advaita]महंकारवासनावत् अव्यक्तं मूलकारणमहंकार इत्युच्यते प्रवर्तकत्वात् अहंकारस्य
    [viśiṣṭādvaita]ं समस्तपदमुख्यार्थभङ्गक्लेशाद्व्यष्ट्यपेक्षया प्रकृतित्वं वरमिति भावः
    [dvaita]ान्तर्भावः
    [śuddhādvaita]क्षीरवद्धि इति सूत्रे व्यवस्थापितम्आत्मकृतेः परिणामात् ब्र.सू.1
    [bhakti]ं श्रोतारमभिमुखीकृत्येदानीं प्रकृतिद्वारा सृष्ट्यादिकर्तृत्वेनेश्वरतत्त्वं प्रतिज्ञातं निरूपयिष्यन्परापरभेदेन प्रकृतिद्व
    [advaita-bhakti]ं प्ररोचनेन श्रोतारमभिमुखीकृत्यात्मनः सर्वात्मकत्वेन परिपूर्णत्वमवतारयन्नादावपरां प्रकृतिमुपन्यस्यति सांख्यैर्हि पञ्चतन्
  • cacavocative singular masculine noun
    [advaita]्यते न स्थूला भिन्ना प्रकृतिरष्टधा इति वचनात्
    [viśiṣṭādvaita]ित्रानन्दभोग्यभोगोपकरणभोगस्थानरूपेण अवस्थितस्य जगतः प्रकृतिः इयं गन्धादिगुणकपृथिव्यप्तेजोवाय्वाकाशादिरूपेण मनःप्रभृतीन्द
    [dvaita]्यते इत्यपेक्षायां चाह प्रतिज्ञातमि ति
    [śuddhādvaita]्छया सर्वं भवतीति श्रूयते भूमिवत् दुग्धवच्च अतएवक्षीरवद्धि इति सूत्रे व्यवस्थापितम्आत्मकृतेः परिणामात् ब्र.सू.1
    [bhakti]गन्धादितन्मात्राण्युच्यन्ते मनःशब्देन तत्कारणभूतोऽहंकारः बुद्धिशब्देन तत्कारणभूतं महत्तत्त्वं अहंकारशब्देन तत्कारणमविद्य
    [advaita-bhakti]नेन श्रोतारमभिमुखीकृत्यात्मनः सर्वात्मकत्वेन परिपूर्णत्वमवतारयन्नादावपरां प्रकृतिमुपन्यस्यति सांख्यैर्हि पञ्चतन्मात्राण्
  • ahamahanominative singular neuter noun
  • kārakṛvocative singular masculine noun
    [advaita]णमहंकारो गृह्यते
    [viśiṣṭādvaita]रूपेण च अष्टधा भिन्ना मदीया इति विद्धि।
    [dvaita]एवान्तर्भावः
    [śuddhādvaita]णं तद्ब्रह्मेति भाष्ये निगदितं च
    [bhakti]णभूतोऽहंकारः बुद्धिशब्देन तत्कारणभूतं महत्तत्त्वं अहंकारशब्देन तत्कारणमविद्येत्येवमष्टधा भिन्ना
    [advaita-bhakti]ो महानव्यक्तमित्यष्टौ प्रकृतयः पञ्च महाभूतानि पञ्च कर्मेन्द्रियाणि पञ्च ज्ञानेन्द्रियाणि उभयसाधारणं मनश्चेति षोडशविकारा
  • itīitinominative dual feminine noun
    [advaita]यं यथोक्ता प्रकृतिः मे मम ऐश्वरी मायाशक्तिः अष्टधा भिन्ना भेदमागता
  • iyamiyamnominative singular feminine noun
  • melocative singular neuter noun
    [advaita]मम ऐश्वरी मायाशक्तिः अष्टधा भिन्ना भेदमागता
    [viśiṣṭādvaita]का पश्चादष्टधा परिणता
    [dvaita]व। न तु तदर्थं प्राथम्येन प्रतिज्ञातम्।रसोऽहं इत्यतः प्राक्तनग्रन्थसङ्ग्रहायादिपदम्। महत्तत्त्वमत्र नोपात्तं तत्किं नास्
    [śuddhādvaita]वोपदिशति भूमिरित्यादिना
    [bhakti]प्रकृतिर्मायाख्या शक्तिरब्टधा भिन्ना विभागं प्राप्ता
    [advaita-bhakti]न्द्रियाणि पञ्च ज्ञानेन्द्रियाणि उभयसाधारणं मनश्चेति षोडशविकारा उच्यन्ते
  • bhinnābhidnominative singular feminine noun
    [advaita]प्रकृतिरष्टधा इति वचनात्
    [viśiṣṭādvaita]मदीया इति विद्धि
    [śuddhādvaita]भूम्यादिरूपेण परिणताऽष्टविधा तत्र पञ्चधा स्थूलभावमिता पञ्चमहाभूतानि स्पष्टान्येव
    [bhakti]। यद्वा भूम्यादिशब्दैः पञ्चमहाभूतानि सूक्ष्मैः सहैकीकृत्य गृह्यन्ते अहंकारशब्देनैवाहंकारस्तेनैव तत्कार्याणीन्द्रियाण्यपि
    [advaita-bhakti]ऽष्टभिः प्रकारैर्भेदमागता
  • prakṛtisprakṛnominative singular masculine noun
  • aṣṭadhāaṣṭadhānominative singular masculine noun
    [advaita]भिन्ना भेदमागता
    [viśiṣṭādvaita]भिन्ना मदीया इति विद्धि

Intertextual panel

The 8 verses most likely to be intertexts of 7.4, ranked by the Sūtrakṛt substrate's composite score.

Doctrinal projections

How each major school's commentary tradition reads this verse.

Advaita (Śaṅkara, Anandagiri)
Witnesses: shankara_7.4 · anandgiri_7.4
Viśiṣṭādvaita (Rāmānuja, Vedantadeshika)
Witnesses: ramanuja_7.4 · vedantadeshika_7.4
Dvaita (Madhva, Jayatīrtha)
Witnesses: madhva_7.4 · jayatirtha_7.4
Śuddhādvaita (Vallabha)
Witnesses: vallabha_7.4
Bhakti-philological (Śrīdhara)
Witnesses: sridhara_7.4
Advaita-Bhakti synthesis (Madhusūdana)
Witnesses: madhusudan_7.4

Theme-list memberships (23)

Show all theme-lists this verse participates in
  • अपरा प्रकृतिwith 7.5, 12.8
  • अहं-अहंwith 7.5
  • अहंकारwith 3.27, 7.5, 13.5, 16.18
  • अहंकारं ৷৷ विमुच्य निर्ममःwith 7.5
  • अहंताwith 2.18, 4.23, 7.5, 7.13, 12.3
  • इतीयं मेwith 7.5
  • इदं शरीरम्with 7.5
  • जीवभूताम्with 7.5
  • निर्ममो निरहंकारःwith 2.71, 3.21, 7.5, 12.13
  • परा प्रकृतिwith 2.16, 7.5, 7.6, 12.8
  • प्रकृतिwith 1.1, 3.5, 3.28, 3.33, 4.6, 5.10, …
  • प्रकृति-विकृतिwith 7.5
  • प्रकृतिरष्टधा अपरेयम्with 7.5
  • बुद्धिwith 2.19, 2.39, 2.41, 2.44, 2.49, 2.50, …
  • भूमिरापोऽनलो वायुः ৷৷ विद्धि मे पराम्with 7.5
  • महाबाहोwith 2.26, 2.68, 3.28, 3.43, 5.3, 5.6, …
  • मैं सोया था अब जाग्रत् हुआ हूँwith 7.5
  • वासुदेवः सर्वम्with 4.24, 6.31, 6.35, 7.2, 7.5, 7.7, …
  • व्यष्टिwith 7.5
  • व्यष्टि अपरा प्रकृतिwith 7.5
  • सदसच्चाहम्with 7.5, 7.7, 8.4, 9.23, 11.54
  • सन्तने उससे कहा किwith 7.5
  • सम्बन्धकी सत्ताwith 7.5