Chapter 6 (Dhyāna-Yoga (The Yoga of Meditation)), verse 27
Krishna → Arjuna · meter: anuṣṭubh
प्रशान्त-मनसं ह्य् एनं योगिनं सुखम् उत्तमम् | उपैति शान्त-रजसं ब्रह्म-भूतम् अकल्मषम्
praśānta-manasaṃ hy enaṃ yoginaṃ sukham uttamam | upaiti śānta-rajasaṃ brahma-bhūtam akalmaṣam
Word-by-word
- praśānta← praśamvocative singular masculine noun[advaita]मनसं प्रकर्षेण शान्तं मनः यस्य सः प्रशान्तमनाः तं प्रशान्तमनसं हि एनं योगिनं सुखम् उत्तमं निरतिशयम् उपैति उपगच्छति शान्त[viśiṣṭādvaita]मनसम् आत्मनि निश्चलमनसम् आत्मन्यस्तमनसं तत[śuddhādvaita]मनसमिति[bhakti]मनसमिति[advaita-bhakti]ं प्रकर्षेण शान्तं निर्वृत्तिकतया निरुद्धं संस्कारमात्रशेषं मनो यस्य तं प्रशान्तमनस वृत्तिशून्यतया निर्मनस्कम्
- manas← mannominative singular masculine noun[advaita]तद्वृत्त्योरभावे स्वरूपभूतसुखाविर्भावस्य स्वापादौ प्रसिद्धिं द्योतयितुं हिशब्दः[advaita-bhakti]कम्। निर्मनस्कत्वे हेतुगर्भं विशेषणद्वयं शान्तरजसमकल्मषमिति। शान्तं विक्षेपकं रजो यस्य तं विक्षेपशून्यम्। तथा न विद्यते
- am← aaccusative singular masculine noun
- hi← hinominative singular masculine noun[advaita]एनं योगिनं सुखम् उत्तमं निरतिशयम् उपैति उपगच्छति शान्तरजसं प्रक्षीणमोहादिक्लेशरजसमित्यर्थः ब्रह्मभूतं जीवन्मुक्तम् ब्रह[viśiṣṭādvaita]इति हेतौ उत्तमसुखरूपम् उपैति इत्यर्थः।[advaita-bhakti]शब्दः। तथाच प्राग्व्याख्यातं सुखमात्यन्तिकं यत्तत्त् इत्यत्र।
- a← avocative singular masculine noun[advaita]कल्मषं धर्माधर्मादिवर्जितम्[viśiṣṭādvaita]नन्तरं[bhakti]तएव प्रशान्तं मनो यस्य तमेनं निष्कल्मषं ब्रह्मत्वं प्राप्तं योगिनमुत्तमं सुखं समाधिसुखं स्वयमेवोपैति प्राप्नोति
- īn← iaccusative plural masculine noun
- am← aaccusative singular masculine noun
- yoginam← yoginaccusative singular masculine noun[viśiṣṭādvaita]आत्मानुभवरूपम् उत्तमं सुखम् उपैति हि इति[advaita-bhakti]। एवमुक्तेन प्रकारेणेति श्रीधरः। उत्तमं निरतिशयं सुखमुपैत्युपगच्छति। मनस्तद्वृत्त्योरभावे सुषुप्तौ स्वरुपसुखविर्भावप्रसि
- sukham← sukhamnominative singular masculine noun[advaita]उत्तमं निरतिशयम् उपैति उपगच्छति शान्तरजसं प्रक्षीणमोहादिक्लेशरजसमित्यर्थः ब्रह्मभूतं जीवन्मुक्तम् ब्रह्मैव सर्वम् इत्ये[viśiṣṭādvaita]उपैति हि इति
- uttamam← uttamaaccusative singular masculine noun
- upā← vapinstrumental singular masculine noun
- eti← i3rd person singular present indicative active verb
- śānta← śamvocative singular masculine noun[advaita]मनसं प्रकर्षेण शान्तं मनः यस्य सः प्रशान्तमनाः तं प्रशान्तमनसं हि एनं योगिनं सुखम् उत्तमं निरतिशयम् उपैति उपगच्छति शान्त[viśiṣṭādvaita]मनसम् आत्मनि निश्चलमनसम् आत्मन्यस्तमनसं तत[śuddhādvaita]मनसमिति[bhakti]मनसमिति[advaita-bhakti]ं प्रकर्षेण शान्तं निर्वृत्तिकतया निरुद्धं संस्कारमात्रशेषं मनो यस्य तं प्रशान्तमनस वृत्तिशून्यतया निर्मनस्कम्
- rajasam← rajasaaccusative singular masculine noun
- brahma← brahmanvocative singular neuter noun[advaita]भूतं जीवन्मुक्तम् ब्रह्मैव सर्वम् इत्येवं निश्चयवन्तं ब्रह्मभूतम् अकल्मषं धर्माधर्मादिवर्जितम्[viśiṣṭādvaita]भूतं स्वस्वरूपेणावस्थितम् एनं योगिनम् आत्मानुभवरूपम् उत्तमं सुखम् उपैति हि इति[śuddhādvaita]भावापन्नं योगिनं उत्तमं सुखं ब्रह्मभूतमुपैति प्राप्नोति[bhakti]त्वं प्राप्तं योगिनमुत्तमं सुखं समाधिसुखं स्वयमेवोपैति प्राप्नोति[advaita-bhakti]भूतं ब्रह्मैव सर्वमिति निश्चयेन समं ब्रह्म प्राप्त जीवन्मुक्तमेनं योगिनम्
- bhūtam← bhūaccusative singular masculine noun[advaita]अकल्मषं धर्माधर्मादिवर्जितम्
- akalmaṣam← akalmaṣaaccusative singular masculine noun
Intertextual panel
The 8 verses most likely to be intertexts of 6.27, ranked by the Sūtrakṛt substrate's composite score.
Doctrinal projections
How each major school's commentary tradition reads this verse.
Advaita (Śaṅkara, Anandagiri)
Witnesses: shankara_6.27 · anandgiri_6.27
Viśiṣṭādvaita (Rāmānuja, Vedantadeshika)
Witnesses: ramanuja_6.27 · vedantadeshika_6.27
Dvaita (Madhva, Jayatīrtha)
Witnesses: madhva_6.27 · jayatirtha_6.27
Śuddhādvaita (Vallabha)
Witnesses: vallabha_6.27
Bhakti-philological (Śrīdhara)
Witnesses: sridhara_6.27
Advaita-Bhakti synthesis (Madhusūdana)
Witnesses: madhusudan_6.27
Theme-list memberships (4)
Show all theme-lists this verse participates in
- उत्तमwith 1.6, 4.3, 9.2, 11.27, 14.1, 15.17
- उत्तमम्with 4.3, 9.2, 14.1
- प्रशान्तwith 6.7, 6.14
- ब्रह्मwith 1.1, 2.72, 3.14, 3.15, 4.21, 4.24, …