Chapter 6 (Dhyāna-Yoga (The Yoga of Meditation)), verse 8
Krishna → Arjuna · vocative: Tāta · meter: anuṣṭubh
ज्ञान-विज्ञान-तृप्तात्मा कूटस्थो विजितेन्द्रियः | युक्त इत्य् उच्यते योगी सम-लोष्टाश्म-काञ्चनः
jñāna-vijñāna-tṛptātmā kūṭastho vijitendriyaḥ | yukta ity ucyate yogī sama-loṣṭāśma-kāñcanaḥ
Word-by-word
- jñāna← jñāvocative singular masculine noun[advaita]विज्ञानतृप्तात्मा ज्ञानं शास्त्रोक्तपदार्थानां परिज्ञानम् विज्ञानं तु शास्त्रतो ज्ञातानां तथैव स्वानुभवकरणम् ताभ्यां ज्ञ[viśiṣṭādvaita]विज्ञानतृप्तात्मा आत्मस्वरूपविषयेण ज्ञानेन[dvaita]ी भवतीत्यर्थः[śuddhādvaita]विज्ञानेति[bhakti]विज्ञानतृप्तात्मेति[advaita-bhakti]ं शास्त्रोक्तानां पदार्थानामौपदेशिकं ज्ञानं विज्ञानं तदप्रामाण्यशङ्कानिराकरणफलेन विचारेण तथैव तेषां स्वानुभवेनापरोक्षीकर
- vijñāna← vijñāvocative singular masculine noun[advaita]तृप्तात्मा ज्ञानं शास्त्रोक्तपदार्थानां परिज्ञानम् विज्ञानं तु शास्त्रतो ज्ञातानां तथैव स्वानुभवकरणम् ताभ्यां ज्ञानविज्ञ[viśiṣṭādvaita]तृप्तात्मा आत्मस्वरूपविषयेण ज्ञानेन[dvaita]तृप्तात्मा विजितेन्द्रिय इति कूटस्थत्वे[śuddhādvaita]ेति। ज्ञानमौपदेशिकं विज्ञानमपरोक्षानुभवः ताभ्यां तृप्त आत्मा यस्य कूटे स्थितोऽपि युक्त इत्युच्यते स योगी सुहृदादिषु तद्व[bhakti]तृप्तात्मेति[advaita-bhakti]ं तदप्रामाण्यशङ्कानिराकरणफलेन विचारेण तथैव तेषां स्वानुभवेनापरोक्षीकरणं ताभ्यां तृप्तः संजातालंप्रत्यय आत्मा चित्तं यस्य
- tṛptāt← tṛpablative singular masculine noun[advaita]मा ज्ञानं शास्त्रोक्तपदार्थानां परिज्ञानम् विज्ञानं तु शास्त्रतो ज्ञातानां तथैव स्वानुभवकरणम् ताभ्यां ज्ञानविज्ञानाभ्यां[viśiṣṭādvaita]मा आत्मस्वरूपविषयेण ज्ञानेन[dvaita]मा विजितेन्द्रिय इति कूटस्थत्वे[bhakti]मेति। ज्ञानमौपदेशिकं विज्ञानमपरोक्षानुभवस्ताभ्यां तृप्तो निराकाङ्क्ष आत्मा चित्तं यस्य। अतः कूटस्थो निर्विकारः अतएव विजि
- mā← māvocative singular neuter noun[advaita]ज्ञानं शास्त्रोक्तपदार्थानां परिज्ञानम् विज्ञानं तु शास्त्रतो ज्ञातानां तथैव स्वानुभवकरणम् ताभ्यां ज्ञानविज्ञानाभ्यां त[viśiṣṭādvaita]आत्मस्वरूपविषयेण ज्ञानेन[dvaita]ह जितात्मन इति[śuddhādvaita]यस्य कूटे स्थितोऽपि युक्त इत्युच्यते स योगी सुहृदादिषु तद्विपरीतेषु[bhakti]चित्तं यस्य[advaita-bhakti]ण्यशङ्कानिराकरणफलेन विचारेण तथैव तेषां स्वानुभवेनापरोक्षीकरणं ताभ्यां तृप्तः संजातालंप्रत्यय आत्मा चित्तं यस्य स तथा
- kūṭasthas← kūṭasthanominative singular masculine noun
- vijita← vijivocative singular masculine noun[advaita]ेन्द्रिय श्च[viśiṣṭādvaita]ेन्द्रियः समलोष्टाश्मकाञ्चनः प्रकृतिविविक्तस्वरूपनिष्ठतया प्राकृतवस्तुविशेषेषु भोग्यत्वाभावात् लोष्टाश्मकाञ्चनेषु समप्रय[dvaita]ेन्द्रिय इति कूटस्थत्वे[bhakti]ानीन्द्रियाणि येन अतएव समानि लोष्टादीनि यस्य मृत्खण्डपाषाणसुवर्णेषु[advaita-bhakti]ानि रागद्वेषपूर्वकाद्विषयग्रहणाद्व्यावर्तितानीन्द्रियाणि येन सः
- indriyas← indriyanominative singular masculine noun
- yukta← yujvocative singular masculine noun[advaita]ः समाहितः इति स उच्यते कथ्यते[viśiṣṭādvaita]इति उच्यते आत्मावलोकनरूपयोगाभ्यासार्ह उच्यते[dvaita]ो योगसम्पूर्णः[śuddhādvaita]इत्युच्यते स योगी सुहृदादिषु तद्विपरीतेषु[bhakti]ो योगारूढ इत्युच्यते[advaita-bhakti]ो योगारूढ इत्युच्यते
- itī← itinominative dual feminine noun
- ucyate← vac3rd person singular present indicative passive verb[advaita]कथ्यते[viśiṣṭādvaita]आत्मावलोकनरूपयोगाभ्यासार्ह उच्यते[dvaita]। इत्यभिधानात्। योगी योगं कुर्वन्। युक्तो योगसम्पूर्णः। एवम्भूतो योगानुष्ठाता योगसम्पूर्ण उच्यत इत्यर्थः।
- yogī← yoginnominative singular masculine noun[advaita]समलोष्टाश्मकाञ्चनः लोष्टाश्मकाञ्चनानि समानि यस्य सः समलोष्टाश्मकाञ्चनः[viśiṣṭādvaita]स युक्त इति उच्यते आत्मावलोकनरूपयोगाभ्यासार्ह उच्यते[dvaita]योगं कुर्वन्[śuddhādvaita]सुहृदादिषु तद्विपरीतेषु[advaita-bhakti]परमहंसपरिव्राजकः परवैराग्ययुक्तो योगारूढ इत्युच्यते
- sama← samvocative singular masculine noun[advaita]ाहितः इति स उच्यते कथ्यते[viśiṣṭādvaita]लोष्टाश्मकाञ्चनः प्रकृतिविविक्तस्वरूपनिष्ठतया प्राकृतवस्तुविशेषेषु भोग्यत्वाभावात् लोष्टाश्मकाञ्चनेषु समप्रयोजनो[dvaita]्यगाहितः हृदि सन्निहितो भवति अपरोक्षज्ञानी भवतीत्यर्थः[śuddhādvaita]बुद्धिरधिकतरो भवतीति विशिष्यते[bhakti]ानि लोष्टादीनि यस्य मृत्खण्डपाषाणसुवर्णेषु[advaita-bhakti]ानि मृत्पिण्डपाषाणकाञ्चनानि यस्य सः
Intertextual panel
The 8 verses most likely to be intertexts of 6.8, ranked by the Sūtrakṛt substrate's composite score.
Doctrinal projections
How each major school's commentary tradition reads this verse.
Advaita (Śaṅkara, Anandagiri)
Witnesses: shankara_6.8 · anandgiri_6.8
Viśiṣṭādvaita (Rāmānuja, Vedantadeshika)
Witnesses: ramanuja_6.8 · vedantadeshika_6.8
Dvaita (Madhva, Jayatīrtha)
Witnesses: madhva_6.8 · jayatirtha_6.8
Śuddhādvaita (Vallabha)
Witnesses: vallabha_6.8
Bhakti-philological (Śrīdhara)
Witnesses: sridhara_6.8
Advaita-Bhakti synthesis (Madhusūdana)
Witnesses: madhusudan_6.8
Theme-list memberships (9)
Show all theme-lists this verse participates in
- काञ्चनwith 14.24
- कूटस्थwith 12.3, 12.4, 15.16
- कूटस्थःwith 12.3, 12.4
- जितेन्द्रियःwith 5.7
- ज्ञानwith 1.1, 3.1, 3.2, 3.3, 3.26, 3.32, …
- युक्तwith 1.14, 2.28, 2.39, 2.50, 2.51, 2.61, …
- लोष्टwith 14.24
- विज्ञानwith 1.1, 3.41, 7.2, 7.6, 9.1, 18.42
- सर्वकर्मफलत्यागं ततः कुरु यतात्मवान्with 12.11