Chapter 6 (Dhyāna-Yoga (The Yoga of Meditation)), verse 21
Krishna → Arjuna · meter: anuṣṭubh
सुखम् आत्यन्तिकं यत् तद् बुद्धि-ग्राह्यम् अतीन्द्रियम् | वेत्ति यत्र न चैवायं स्थितश् चलति तत्त्वतः
sukham ātyantikaṃ yat tad buddhi-grāhyam atīndriyam | vetti yatra na caivāyaṃ sthitaś calati tattvataḥ
Word-by-word
- sukham← sukhamnominative singular masculine noun[advaita]आत्यन्तिकं अत्यन्तमेव भवति इत्या त्यन्तिकम् अनन्तमित्यर्थः[viśiṣṭādvaita]इति श्लोकेनाभिहिते
- ātyantikam← ātyantikaaccusative singular masculine noun
- yat← yatnominative singular masculine noun[advaita]तत् बुद्धिग्राह्यं बुद्ध्यैव इन्द्रियनिरपेक्षया गृह्यते इति बुद्धिग्राह्यम् अतीन्द्रियम् इन्द्रियगोचरातीतम् अविषयजनितमि[viśiṣṭādvaita]तद् अतीन्द्रियम् आत्मबुद्ध्येक ग्राह्यम् आत्यन्तिकं सुखं[śuddhādvaita]रेति। सुखमात्यन्तिकं इति च आत्मरूपया बुद्ध्या ज्ञानेन ग्राह्यं इतरेन्द्रियाग्राह्यत्वात् सुखमात्मरूपं निर्दिष्टम् तत्त्व[bhakti]र यस्मिन्नवस्थाविशेषे[advaita-bhakti]र यस्मिन्नवस्थाविशेष आत्यन्तिकमनन्तं निरतिशयं ब्रह्मस्वरूपमतीन्द्रियं विषयेन्द्रियसंप्रयोगानभिव्यङ्ग्यं बुद्धिग्राह्यं ब
- tat← tadvocative singular neuter noun[advaita]बुद्धिग्राह्यं बुद्ध्यैव इन्द्रियनिरपेक्षया गृह्यते इति बुद्धिग्राह्यम् अतीन्द्रियम् इन्द्रियगोचरातीतम् अविषयजनितमित्यर[viśiṣṭādvaita]त्वतः तद्भावात् न चलति[dvaita]त्वतो भगवद्रूपत्वात्[śuddhādvaita]त्वतः आत्मस्वरूपात्सुखात्मत्वाद्धि न चलति[bhakti]किमपि निरतिशयमात्यन्तिकं नित्यं सुखं वेत्ति[advaita-bhakti]त्वत आत्मस्वरूपान्नैव चलति तं योगसंज्ञितं विद्यादिति परेणान्वयः समानः
- buddhi← budhnominative singular neuter noun[advaita]ग्राह्यं बुद्ध्यैव इन्द्रियनिरपेक्षया गृह्यते इति बुद्धिग्राह्यम् अतीन्द्रियम् इन्द्रियगोचरातीतम् अविषयजनितमित्यर्थः वेत[viśiṣṭādvaita]ग्राह्यम् इत्यत्र बुद्धिं विशिनष्टि आत्मबुद्ध्येकेति[advaita-bhakti]ग्राह्यं बुद्ध्यैव रजस्तमोमलरहितया सत्त्वमात्रवाहिन्या ग्राह्यं सुखं योगी वेत्ति अनुभवति
- grāhyam← grahaccusative singular masculine noun[advaita]अतीन्द्रियम् इन्द्रियगोचरातीतम् अविषयजनितमित्यर्थः वेत्ति[viśiṣṭādvaita]आत्यन्तिकं सुखं[bhakti]। अतएव च यत्र स्थितः संस्तत्त्वत आत्मस्वरूपान्नैव चलति।
- ati← atinominative singular masculine noun[viśiṣṭādvaita]शयितेति
- indriyam← indriyaaccusative singular masculine noun
- vetti← vid3rd person singular present indicative active verb[advaita]तत् ईदृशं सुखमनुभवति यत्र यस्मिन् काले न च एव अयं विद्वान् आत्मस्वरूपे स्थितः तस्मात् नैव चलति तत्त्वतः तत्त्वस्वरूपात्[viśiṣṭādvaita]अनुभवति[bhakti]। ननु तदा विषयेन्द्रियसंबन्धाभावात्कुतः सुखं स्यात्तत्राह। अतीन्द्रियं विषयेन्द्रियसंबन्धातीतम्। केवलं बुद्ध्यैवात्माकार[advaita-bhakti]अनुभवति
- yatra← yatranominative singular masculine noun[advaita]यस्मिन् काले न[viśiṣṭādvaita]च योगे वेत्ति अनुभवति यत्र च योगे स्थितः सुखातिरेकेण तत्त्वतः तद्भावात् न चलति।[śuddhādvaita]ेति। सुखमात्यन्तिकं इति च आत्मरूपया बुद्ध्या ज्ञानेन ग्राह्यं इतरेन्द्रियाग्राह्यत्वात् सुखमात्मरूपं निर्दिष्टम् तत्त्वत[bhakti]यस्मिन्नवस्थाविशेषे[advaita-bhakti]यस्मिन्नवस्थाविशेष आत्यन्तिकमनन्तं निरतिशयं ब्रह्मस्वरूपमतीन्द्रियं विषयेन्द्रियसंप्रयोगानभिव्यङ्ग्यं बुद्धिग्राह्यं बु
- na← navocative singular neuter noun[advaita]्तिकं अत्यन्तमेव भवति इत्या त्यन्तिकम् अनन्तमित्यर्थः[viśiṣṭādvaita]्द्रियम् आत्मबुद्ध्येक ग्राह्यम् आत्यन्तिकं सुखं[dvaita]ं व्यावर्तयितुमाह तत्त्वत इति[śuddhādvaita]फलेन तमेव लक्षयति[bhakti]्येव तोषे[advaita-bhakti]्येव तोषे
- ca← cavocative singular masculine noun[advaita]रातीतम् अविषयजनितमित्यर्थः वेत्ति[viśiṣṭādvaita]योगे वेत्ति अनुभवति[śuddhādvaita]आत्मरूपया बुद्ध्या ज्ञानेन ग्राह्यं इतरेन्द्रियाग्राह्यत्वात् सुखमात्मरूपं निर्दिष्टम् तत्त्वतः आत्मस्वरूपात्सुखात्मत्व[bhakti]यत्र स्थितः संस्तत्त्वत आत्मस्वरूपान्नैव चलति।[advaita-bhakti]स्थितोऽयं विद्वांस्तत्त्वत आत्मस्वरूपान्नैव चलति तं योगसंज्ञितं विद्यादिति परेणान्वयः समानः
- eva← evavocative singular neuter noun[advaita]अयं विद्वान् आत्मस्वरूपे स्थितः तस्मात् नैव चलति तत्त्वतः तत्त्वस्वरूपात् न प्रच्यवते इत्यर्थः[viśiṣṭādvaita]ाचलनहेतुरुचित इति भावः[bhakti]च यत्र स्थितः संस्तत्त्वत आत्मस्वरूपान्नैव चलति।[advaita-bhakti]ैतादृश्या प्रज्ञया सह सङ्गं परित्यजेत् तां निरुन्ध्यादित्यर्थः
- ayam← iaccusative singular masculine noun
- sthitas← sthānominative singular masculine noun
- calati← cal3rd person singular present indicative active verb[advaita]तत्त्वतः तत्त्वस्वरूपात् न प्रच्यवते इत्यर्थः[advaita-bhakti]तं योगसंज्ञितं विद्यादिति परेणान्वयः समानः
- tat← tadvocative singular neuter noun[advaita]बुद्धिग्राह्यं बुद्ध्यैव इन्द्रियनिरपेक्षया गृह्यते इति बुद्धिग्राह्यम् अतीन्द्रियम् इन्द्रियगोचरातीतम् अविषयजनितमित्यर[viśiṣṭādvaita]त्वतः तद्भावात् न चलति[dvaita]त्वतो भगवद्रूपत्वात्[śuddhādvaita]त्वतः आत्मस्वरूपात्सुखात्मत्वाद्धि न चलति[bhakti]किमपि निरतिशयमात्यन्तिकं नित्यं सुखं वेत्ति[advaita-bhakti]त्वत आत्मस्वरूपान्नैव चलति तं योगसंज्ञितं विद्यादिति परेणान्वयः समानः
- tu← tunominative singular masculine noun[viśiṣṭādvaita]ना सर्वत्र निरुद्धमित्युक्तम्[dvaita]माह तत्त्वत इति[bhakti]माह सुखमिति[advaita-bhakti]माह यत्र यस्मिन्नवस्थाविशेष आत्यन्तिकमनन्तं निरतिशयं ब्रह्मस्वरूपमतीन्द्रियं विषयेन्द्रियसंप्रयोगानभिव्यङ्ग्यं बुद्धिग्र
- at← adnominative singular masculine noun[advaita]यन्तमेव भवति इत्या त्यन्तिकम् अनन्तमित्यर्थः[advaita-bhakti]रात्यन्तिकमिति ब्रह्मसुखस्वरूपकथनम्
- as← anominative singular masculine noun
Intertextual panel
The 8 verses most likely to be intertexts of 6.21, ranked by the Sūtrakṛt substrate's composite score.
Doctrinal projections
How each major school's commentary tradition reads this verse.
Advaita (Śaṅkara, Anandagiri)
Witnesses: shankara_6.21 · anandgiri_6.21
Viśiṣṭādvaita (Rāmānuja, Vedantadeshika)
Witnesses: ramanuja_6.21 · vedantadeshika_6.21
Dvaita (Madhva, Jayatīrtha)
Witnesses: madhva_6.21 · jayatirtha_6.21
Śuddhādvaita (Vallabha)
Witnesses: vallabha_6.21
Bhakti-philological (Śrīdhara)
Witnesses: sridhara_6.21
Advaita-Bhakti synthesis (Madhusūdana)
Witnesses: madhusudan_6.21
Theme-list memberships (1)
Show all theme-lists this verse participates in
- बुद्धिwith 2.19, 2.39, 2.41, 2.44, 2.49, 2.50, …