Chapter 4 (Jñāna-Karma-Sannyāsa-Yoga (The Yoga of Renunciation of Action in Knowledge)), verse 30
Krishna → Arjuna · meter: anuṣṭubh
अपरे नियताहाराः प्राणान् प्राणेषु जुह्वति | सर्वे ऽप्य् एते यज्ञ-विदो यज्ञ-क्षपित-कल्मषाः
apare niyatāhārāḥ prāṇān prāṇeṣu juhvati | sarve 'py ete yajña-vido yajña-kṣapita-kalmaṣāḥ
Word-by-word
- apare← aparanominative plural masculine noun[advaita]नियताहाराः नियतः परिमितः आहारः येषां ते नियताहाराः सन्तः प्राणान् वायुभेदान् प्राणेषु[viśiṣṭādvaita]कर्मयोगिनः प्राणायामेषु निष्ठां कुर्वन्ति[dvaita]नियत इत्यत्र प्राणानां प्राणेषु कीदृशो होमः नियताहारत्वस्य कथं तत्रोपयोगः इत्यत आह नियते ति[śuddhādvaita]तु आहारतर्पणप्राणानेव (वृत्तीः) प्राणेषु विलापयन्ति इति संयताहाराः[bhakti]त्वाहारसंकोचमभ्यस्यन्तः स्वयमेव जीर्यमाणेष्विन्द्रियेषु तत्तदिन्द्रियवृत्तिलयं होमं भावयन्तीत्यर्थः
- niyata← niyamvocative singular masculine noun[advaita]ाहाराः नियतः परिमितः आहारः येषां ते नियताहाराः सन्तः प्राणान् वायुभेदान् प्राणेषु[viśiṣṭādvaita]ाहारा इति[dvaita]ाहारत्वेनैव प्राणशोषात्प्राणान् प्राणेषु जुह्वति[bhakti]आहारो येषां ते
- āhārās← āhṛnominative plural masculine noun
- prāṇān← prāṇaaccusative plural masculine noun[advaita]वायुभेदान् प्राणेषु[viśiṣṭādvaita]प्राणेषु जुह्वति इति कुम्भकः[dvaita]प्राणेषु जुह्वति
- prāṇeṣu← prāṇalocative plural masculine noun[advaita]एव जुह्वति यस्य यस्य वायोः जयः क्रियते इतरान् वायुभेदान् तस्मिन् तस्मिन् जुह्वति ते तत्र प्रविष्टा इव भवन्ति। सर्वेऽपि[viśiṣṭādvaita]जुह्वति इति कुम्भकः[dvaita]जुह्वति[śuddhādvaita]विलापयन्ति इति संयताहाराः[bhakti]जुह्वति
- juhvati← hulocative singular masculine noun[advaita]यस्य यस्य वायोः जयः क्रियते इतरान् वायुभेदान् तस्मिन् तस्मिन् जुह्वति ते तत्र प्रविष्टा इव भवन्ति[viśiṣṭādvaita]प्राणम् इति पूरकः प्राणे अपानम् इति रेचकः प्राणापानगती रुद्ध्वा प्राणान् प्राणेषु जुह्वति इति कुम्भकः[dvaita]। यच्छेद्वाङ्मनसी प्राज्ञः कठ.3।13 इत्यादिश्रुत्युक्तप्रकारेण वा। अन्यदपि ग्रन्थान्तरे सिद्धम्।यदस्याल्पाशनं तेन प्राणाः[bhakti]प्राणं प्राणेऽपानं तथा परे इत्यनेन पूरकरेचकयोरावर्त्यमानयोर्हंसः सोहमित्यनुलोमतः प्रतिलोमतश्चाभिव्यज्यमानेनाऽजपामन्त्रे
- sarve← sarvanominative plural masculine noun[advaita]ऽपि एते यज्ञविदः यज्ञक्षपितकल्मषाः यज्ञैः यथोक्तैः क्षपितः नाशितः कल्मषो येषां ते यज्ञक्षपितकल्मषाः[viśiṣṭādvaita]सहयज्ञैः प्रजाः सृष्ट्वा (गीता 3[śuddhādvaita]यज्ञविदस्तेन[bhakti]प्राणा एकीभवन्तीति तत्रैव लीयमानेष्विन्द्रियेषु होमं भावयन्तीत्यर्थः[advaita-bhakti]ऽपि सत्त्वशुद्धिज्ञानप्राप्तिद्वारेण यान्ति ब्रह्म सनातनम्
- api← apinominative singular masculine noun[viśiṣṭādvaita]अनुषज्यते नियताहारा इति
- a← avocative singular masculine noun[advaita]परे नियताहाराः नियतः परिमितः आहारः येषां ते नियताहाराः सन्तः प्राणान् वायुभेदान् प्राणेषु[viśiṣṭādvaita]परे कर्मयोगिनः प्राणायामेषु निष्ठां कुर्वन्ति[dvaita]न्यदपि ग्रन्थान्तरे सिद्धम्[śuddhādvaita]परे तु आहारतर्पणप्राणानेव (वृत्तीः) प्राणेषु विलापयन्ति इति संयताहाराः[bhakti]पर इति
- ite← itivocative singular feminine noun
- yajña← yajvocative singular masculine noun[advaita]विदः यज्ञक्षपितकल्मषाः यज्ञैः यथोक्तैः क्षपितः नाशितः कल्मषो येषां ते यज्ञक्षपितकल्मषाः[viśiṣṭādvaita]प्रभृतिप्राणायामपर्यन्तेषु कर्मयोगभेदेषु स्वसमीहितेषु प्रवृत्ता एते सर्वेसहयज्ञैः प्रजाः सृष्ट्वा (गीता 3[dvaita]ो ज्ञातव्यः[śuddhādvaita]विदस्तेन[bhakti]ा अपरैः कथ्यन्ते तत्रायमर्थःद्वौ भागौ पूरयेदन्नैस्तोयेनैकं प्रपूरयेत्[advaita-bhakti]विदां फलमाह यज्ञान्विदन्ति जानन्ति विन्दन्ति लभन्ते वेति यज्ञविदो यज्ञानां ज्ञातारः कर्तारश्च
- vidas← vidnominative plural masculine noun[śuddhādvaita]तेन च निष्कलमषाः स्वाधिकारागतं यज्ञशिष्टममृतं च भुञ्जत इति तथा ते सर्वे सनातनं नित्यं ब्रह्म साक्षात् परम्परया च यान्ति।
- yajña← yajvocative singular masculine noun[advaita]विदः यज्ञक्षपितकल्मषाः यज्ञैः यथोक्तैः क्षपितः नाशितः कल्मषो येषां ते यज्ञक्षपितकल्मषाः[viśiṣṭādvaita]प्रभृतिप्राणायामपर्यन्तेषु कर्मयोगभेदेषु स्वसमीहितेषु प्रवृत्ता एते सर्वेसहयज्ञैः प्रजाः सृष्ट्वा (गीता 3[dvaita]ो ज्ञातव्यः[śuddhādvaita]विदस्तेन[bhakti]ा अपरैः कथ्यन्ते तत्रायमर्थःद्वौ भागौ पूरयेदन्नैस्तोयेनैकं प्रपूरयेत्[advaita-bhakti]विदां फलमाह यज्ञान्विदन्ति जानन्ति विन्दन्ति लभन्ते वेति यज्ञविदो यज्ञानां ज्ञातारः कर्तारश्च
- kṣap← kṣapnominative singular feminine noun
- ita← ivocative singular masculine noun[advaita]रान् वायुभेदान् तस्मिन् तस्मिन् जुह्वति ते तत्र प्रविष्टा इव भवन्ति[viśiṣṭādvaita]ि पूरकः प्राणे अपानम् इति रेचकः प्राणापानगती रुद्ध्वा प्राणान् प्राणेषु जुह्वति इति कुम्भकः[dvaita]्यादिश्रुत्युक्तप्रकारेण वा[śuddhādvaita]ि संयताहाराः[bhakti]ि। अपरे त्वाहारसंकोचमभ्यस्यन्तः स्वयमेव जीर्यमाणेष्विन्द्रियेषु तत्तदिन्द्रियवृत्तिलयं होमं भावयन्तीत्यर्थः। यद्वा अपाने[advaita-bhakti]ि यज्ञशिष्टामृतभुजः
- kalmaṣa← kalmaṣavocative singular neuter noun[advaita]ाः यज्ञैः यथोक्तैः क्षपितः नाशितः कल्मषो येषां ते यज्ञक्षपितकल्मषाः[viśiṣṭādvaita]ाःयज्ञशिष्टामृतभुजः इत्याभ्यांयज्ञशिष्टाशिनः सन्तो मुच्यन्ते सर्वकिल्बिषैः 3[bhakti]ं यैस्ते[advaita-bhakti]ं पापं येषां ते यज्ञक्षपितकल्मषाः
- as← anominative singular masculine noun[dvaita]मिन्पक्षे नियताहार इति पृथक् यज्ञो ज्ञातव्यः
Intertextual panel
The 8 verses most likely to be intertexts of 4.30, ranked by the Sūtrakṛt substrate's composite score.
Doctrinal projections
How each major school's commentary tradition reads this verse.
Advaita (Śaṅkara, Anandagiri)
Witnesses: shankara_4.30 · anandgiri_4.30
Viśiṣṭādvaita (Rāmānuja, Vedantadeshika)
Witnesses: ramanuja_4.30 · vedantadeshika_4.30
Dvaita (Madhva, Jayatīrtha)
Witnesses: madhva_4.30 · jayatirtha_4.30
Śuddhādvaita (Vallabha)
Witnesses: vallabha_4.30
Bhakti-philological (Śrīdhara)
Witnesses: sridhara_4.30
Advaita-Bhakti synthesis (Madhusūdana)
Witnesses: madhusudan_4.30
Theme-list memberships (12)
Show all theme-lists this verse participates in
- अपरे नियताहाराः प्राणान् प्राणेषु जुह्वतिwith 4.29
- अपाने जुह्वति ৷৷ प्राणायामपरायणाःwith 4.29
- करनेका वेगwith 4.29
- कुम्भकwith 4.29
- गतागतं कामकामा लभन्तेwith 4.29
- पानेकी कामनाwith 4.29
- प्राणwith 1.1, 1.33, 4.27, 4.29, 5.27, 5.28, …
- प्रेमwith 3.32, 4.1, 4.29
- सर्वेwith 1.9, 1.11, 1.25, 2.12, 2.46, 2.70, …
- सर्वेऽप्येतेwith 4.29
- सर्वेऽप्येते यज्ञविदो यज्ञक्षपितकल्मषाःwith 4.29
- स्तम्भवृत्ति प्राणायामwith 4.29