Bhagavad Gītā Chapter 2, Verse 70: Krishna to Arjuna — Sāṅkhya-Yoga
Bhagavad Gītā 2.70
आपूर्यमाणमचलप्रतिष्ठं समुद्रमापः प्रविशन्ति यद्वत् ।
तद्वत् कामा यं प्रविशन्ति सर्वे स शान्तिमाप्नोति न कामकामी ॥
āpūryamāṇam← √āpaccusative masculine singular present participle pass verb(rare lemma; meaning unclear — see commentaries)attested in commentariesadvaitaअद्भिः अचलप्रतिष्ठम् अचलतया प्रतिष्ठा अवस्थितिः यस्य तम् अचलप्रतिष्ठं समुद्रम् आपः सर्वतो गताः प्रविशन्ति स्वात्मस्थमविviśiṣṭādvaitaएकरूपं समुद्रं नादेया आपः प्रविशन्ति आसाम् अपां प्रवेशे acala← acala(7 verses)compound (compound member)immovable (a- + cala 'moving', from √cal); also: mountain-pratiṣṭhaṃ← pra-√sthāaccusative masculine singular noun
samudram← samudra(2 verses)accusative masculine singular nounocean, sea (sam- + udra 'water')attested in commentariesadvaitaआपः सर्वतो गताः प्रविशन्ति स्वात्मस्थमविक्रियमेव सन्तं यद्वत् तद्वत् कामाः विषयसंनिधावपि सर्वतः इच्छाविशेषाः यं पुरुषम् āpaḥ← ap(4 verses)nominative feminine plural nounwater (Vedic); also: to obtain (verbal root) praviśanti← pra-√viś(2 verses)present indicative 3rd person plural verb(pra- + viś: to enter)attested in commentariesadvaitaस्वात्मस्थमविक्रियमेव सन्तं यद्वत् तद्वत् कामाः विषयसंनिधावपि सर्वतः इच्छाविशेषाः यं पुरुषम् समुद्रमिव आपः अविकुर्वन्तःviśiṣṭādvaitaआसाम् अपां प्रवेशेdvaitaइति सङ्क्षेपेणोक्तं तद्विवृणोति य इतिbhakti। तथा कामा विषया यं मुनिमन्तर्दृष्टिं भोगैरविक्रियमाणमेव प्रारब्धकर्मभिराक्षिप्ताः सन्तः प्रविशन्ति स शान्तिं कैवल्यं प्advaita-bhakti। कीदृशम्। अचलप्रतिष्ठमनतिक्रान्तमर्यादं अचलानां मैनाकादीनां प्रतिष्ठा यस्मिन्निति वा गाम्भीर्यातिशय उक्तः। यद्वद्येन प् yadvat← yadvat(yad + -vat: which)attested in commentariesadvaitaतद्वत् कामाः विषयसंनिधावपि सर्वतः इच्छाविशेषाः यं पुरुषम् समुद्रमिव आपः अविकुर्वन्तः प्रविशन्ति सर्वे आत्मन्येव प्रलीयन
tadvat← tadvat(tad + -vat: that)attested in commentariesadvaitaकामाः विषयसंनिधावपि सर्वतः इच्छाविशेषाः यं पुरुषम् समुद्रमिव आपः अविकुर्वन्तः प्रविशन्ति सर्वे आत्मन्येव प्रलीयन्ते न स kāmā← kāma(41 verses)nominative masculine plural noundesire, lust, sensual pleasure yaṃ← yad(218 verses)accusative masculine singular nounwhich, who (relative pronoun) praviśanti← pra-√viś(2 verses)present indicative 3rd person plural verb(pra- + viś: to enter)attested in commentariesadvaitaस्वात्मस्थमविक्रियमेव सन्तं यद्वत् तद्वत् कामाः विषयसंनिधावपि सर्वतः इच्छाविशेषाः यं पुरुषम् समुद्रमिव आपः अविकुर्वन्तःviśiṣṭādvaitaआसाम् अपां प्रवेशेdvaitaइति सङ्क्षेपेणोक्तं तद्विवृणोति य इतिbhakti। तथा कामा विषया यं मुनिमन्तर्दृष्टिं भोगैरविक्रियमाणमेव प्रारब्धकर्मभिराक्षिप्ताः सन्तः प्रविशन्ति स शान्तिं कैवल्यं प्advaita-bhakti। कीदृशम्। अचलप्रतिष्ठमनतिक्रान्तमर्यादं अचलानां मैनाकादीनां प्रतिष्ठा यस्मिन्निति वा गाम्भीर्यातिशय उक्तः। यद्वद्येन प् sarve← sarva(138 verses)nominative masculine plural nounall, entireattested in commentariesadvaitaआत्मन्येव प्रलीयन्ते न स्वात्मवशं कुर्वन्ति सः शान्तिं मोक्षम् आप्नो ति न इतरः कामकामी काम्यन्त इति कामाः विषयाः तान् कviśiṣṭādvaitaकामाः शब्दादिविषया यं संयमिनं प्रविशन्ति इन्द्रियगोचरतां यान्ति स शान्तिम् आप्नोतिśuddhādvaitaतमेव विशन्ति तत आप्तकामः स शानतिमाप्नोति क्षुब्धोऽपि समुद्र इवाचलप्रतिष्ठो बाह्याद्युपाधिकृतकामतरङ्गानाकुलितस्वरूपो भवतadvaita-bhaktiविषया अवर्जनीयतया प्रारब्धकर्मवशात्प्रविशन्ति नतु तच्चित्तं विकर्तुं शक्नुवन्ति स महासमुद्रस्थानीयः स्थितप्रज्ञः शान्ति
sa śāntim← śānti(10 verses)accusative feminine singular nounpeace, tranquillity (from √śam)attested in commentariesviśiṣṭādvaitaआप्नोति āpnoti← √āp(7 verses)present indicative 3rd person singular verbto obtain, reach (verbal root)attested in commentariesviśiṣṭādvaita। शब्दादिषु इन्द्रियगोचरताम् आपन्नेषु अनापन्नेषु च स्वात्मावलोकनतृप्त्या एव यो न विकारम् आप्नोति स एव शान्तिम् आप्नोति इ na← na(252 verses)not (negation particle) kāma← kāma(41 verses)compound (compound member)desire, lust, sensual pleasure-kāmī← kāminnominative masculine singular noundesirous, lustful (kāma + -in)
spoken
As rivers pour into the ocean that is always filling yet stays unmoved, so desires pour into the wise, and that person finds peace, not the one who keeps craving them.