Summon
Chapter 2 (Sāṅkhya-Yoga (The Yoga of Knowledge)), verse 18
KrishnaArjuna · vocative: Bhārata · meter: anuṣṭubh
अन्तवन्त इमे देहा नित्यस्योक्ताः शरीरिणः | अनाशिनो ऽप्रमेयस्य तस्माद् युध्यस्व भारत
antavanta ime dehā nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ | anāśino 'prameyasya tasmād yudhyasva bhārata

Word-by-word

  • antavantasantavatnominative plural masculine noun
  • imiaccusative singular masculine noun
  • ealocative singular masculine noun
    [advaita]व हि असौ शोकमोहप्रतिबद्धः तूष्णीमास्ते
    [viśiṣṭādvaita]तद्यो वेत्ति तं प्राहुः क्षेत्रज्ञ इति तद्विदः
    [dvaita]वं देहानित्यत्वं सिद्धान्तिनोऽपि सिद्धं कृत्वा तर्हि प्रतिबिम्बस्यात्मन उपाधेर्देहस्य नाशान्नाशोऽस्तु दर्पणनाशान्मुखप्रत
    [bhakti]व अनाशिनो विनाशरहितस्याप्रमेयस्यापरिच्छिन्नस्यात्मन इमे सुखदुःखादिधर्मका देहा उक्तास्तत्त्वदर्शिभिः
    [advaita-bhakti]व शरीरिण आध्यासिकसंबन्धेन शरीरवत एकस्य आत्मनः स्वप्रकाशस्फुरणरूपस्य संबन्धिनः दृश्यत्वेन भोग्यत्वेन चोक्ताः श्रुतिभिर्ब्
  • dehādihnominative singular feminine noun
    [advaita]ः स्वप्नमायादेहादिवच्च अन्तवन्तः नित्यस्य शरीरिणः शरीरवतः अनाशिनः अप्रमेयस्य आत्मनः अन्तवन्त इति उक्ताः विवेकिभिरित्यर्थ
    [viśiṣṭādvaita]अन्तवन्तः विनाशस्वभावाः उपचयात्माका हि घटादयः अन्वन्तो दृष्टाः
    [dvaita]नामन्तवत्त्वं प्रागुक्तं किमथमुच्यत इत्यत आह भव त्विति
    [śuddhādvaita]नित्यस्य शरीरिणोऽस्यान्तवन्तः अनित्याः कृतेऽप्यकृते शोकेऽस्थिरा उक्ताः
    [bhakti]उक्तास्तत्त्वदर्शिभिः
    [advaita-bhakti]ः उपचितापचितरूपत्वाच्छरीराणि
  • nityasyanityaVibhakti.Sasthi singular masculine noun
    [advaita]शरीरिणः शरीरवतः अनाशिनः अप्रमेयस्य आत्मनः अन्तवन्त इति उक्ताः विवेकिभिरित्यर्थः
    [viśiṣṭādvaita]शरीरिणः कर्मफलभोगार्थतया भूतसंघातरूपा देहाःपुण्यः पुण्येन (बृ0 उ 0 4
    [dvaita]शरीरिण इति
    [śuddhādvaita]शरीरिणोऽस्यान्तवन्तः अनित्याः कृतेऽप्यकृते शोकेऽस्थिरा उक्ताः
    [bhakti]सर्वदैकरुपस्य शरीरिणः शरीरवतः अतएव अनाशिनो विनाशरहितस्याप्रमेयस्यापरिच्छिन्नस्यात्मन इमे सुखदुःखादिधर्मका देहा उक्तास्त
  • uktāsvacnominative plural masculine noun
    [bhakti]तत्त्वदर्शिभिः
  • śarīriṇasśarīrinnominative plural masculine noun
  • anāśinasanāśinnominative plural masculine noun
  • aprameyasyaaprameyaVibhakti.Sasthi singular masculine noun
    [advaita]आत्मनः अन्तवन्त इति उक्ताः विवेकिभिरित्यर्थः
    [dvaita]ेत्येतदसम्भवि विशेषणम्
    [advaita-bhakti]ेति।एकधैवानुद्रष्टव्यमेतदप्रमयं ध्रुवम्। अप्रमयमप्रमेयम्।न तत्र सूर्यो भाति न चन्द्रतारकं नेमा विद्युतो भान्ति कुतोऽयमग्
  • tasmāttasmātnominative singular masculine noun
    [advaita]युध्यस्व युद्धात् उपरमं मा कार्षीः इत्यर्थः
    [viśiṣṭādvaita]सिद्धमष्टावपि
    [advaita-bhakti]तन्नाशशङ्क्या स्वधर्मे युद्धे प्राक्प्रवृत्तस्य तव तस्मादुपरतिर्न युक्तेति युद्धाभ्यनुज्ञया भगवानाह तस्माद्युध्यस्व भारत
  • yudhyasvayudh2nd person singular imperative passive verb
    [advaita]युद्धात् उपरमं मा कार्षीः इत्यर्थः
    [viśiṣṭādvaita]भारत 2
    [bhakti]। स्वधर्मे मा त्याक्षीरित्यर्थः।
    [advaita-bhakti]भारतेति
  • bhāsbhūnominative singular masculine noun
    [advaita-bhakti]यापेक्षा किंतु कल्पिताज्ञानतत्कार्यनिवृत्त्यर्थं कल्पितवृत्तिविशेषापेक्षा
  • rataramvocative singular masculine noun
    [advaita]्यक्षादिप्रमाणैः अपरिच्छेद्यस्येत्यर्थः
    [viśiṣṭādvaita]िज्ञांशस्योपपादकतयोत्तरश्लोकमवतारयति देहानामिति
    [dvaita]िबिम्बनाशवदात्मनाश इत्यत आह नित्यस्य शरीरिण इति
    [advaita-bhakti]िष्ठा इति दर्शितम्

Intertextual panel

The 8 verses most likely to be intertexts of 2.18, ranked by the Sūtrakṛt substrate's composite score.

Doctrinal projections

How each major school's commentary tradition reads this verse.

Advaita (Śaṅkara, Anandagiri)
Witnesses: shankara_2.18 · anandgiri_2.18
Viśiṣṭādvaita (Rāmānuja, Vedantadeshika)
Witnesses: ramanuja_2.18 · vedantadeshika_2.18
Dvaita (Madhva, Jayatīrtha)
Witnesses: madhva_2.18 · jayatirtha_2.18
Śuddhādvaita (Vallabha)
Witnesses: vallabha_2.18
Bhakti-philological (Śrīdhara)
Witnesses: sridhara_2.18
Advaita-Bhakti synthesis (Madhusūdana)
Witnesses: madhusudan_2.18

Theme-list memberships (5)

Show all theme-lists this verse participates in
  • अप्रमेयwith 11.17, 11.42
  • अहंताwith 4.23, 7.4, 7.5, 7.13, 12.3
  • नित्यwith 1.1, 2.12, 2.14, 2.20, 2.21, 2.24, …
  • युध्यस्वwith 3.30, 11.34
  • सर्वगतःwith 2.24