Chapter 2 (Sāṅkhya-Yoga (The Yoga of Knowledge)), verse 65
Krishna → Arjuna · meter: anuṣṭubh
प्रसादे सर्व-दुःखानां हानिर् अस्योपजायते | प्रसन्न-चेतसो ह्य् आशु बुद्धिः पर्यवतिष्ठते
prasāde sarva-duḥkhānāṃ hānir asyopajāyate | prasanna-cetaso hy āśu buddhiḥ paryavatiṣṭhate
Word-by-word
- prasāde← prasadlocative singular masculine noun[advaita]सर्वदुःखानाम् आध्यात्मिकादीनां हानिः विनाशः अस्य यतेः उपजायते[viśiṣṭādvaita]सति प्रकृतिसंसर्गप्रयुक्तसर्वदुःखानां हानिः उपजायते[dvaita]सति किं स्यात् इत्यत उक्तंप्रसाद इति तदाक्षिपति कथ मिति[bhakti]सति किं स्यादित्यत्राह प्रसाद इति[advaita-bhakti]सति किं स्यादित्युच्यते
- sarva← sarvavocative singular masculine noun[advaita]दुःखानाम् आध्यात्मिकादीनां हानिः विनाशः अस्य यतेः उपजायते[viśiṣṭādvaita]दुःखानां हानिः उपजायते[dvaita]दुःखहानिः प्रसन्नचेतसो हि बुद्धिः पर्यवतिष्ठते ब्रह्मापरोक्ष्येण सम्यक्स्थितिं करोति[bhakti]दुःखनाशस्ततश्च प्रसन्नचेतसो बुद्धिः प्रतिष्ठिता भवतीत्यर्थः[advaita-bhakti]दुःखानामाध्यात्मिकादीनामज्ञानविलसितानां हानिर्विनाशोऽस्य यतेरुपजायते
- dus← dusnominative singular masculine noun
- khānām← khanVibhakti.Sasthi plural masculine noun[advaita]आध्यात्मिकादीनां हानिः विनाशः अस्य यतेः उपजायते
- hānis← hānominative singular masculine noun
- asya← aVibhakti.Sasthi singular masculine noun[advaita]यतेः उपजायते[viśiṣṭādvaita]पुरुषस्य मनसः प्रसादे सति प्रकृतिसंसर्गप्रयुक्तसर्वदुःखानां हानिः उपजायते
- upajāyate← upajan3rd person singular present indicative active verb[advaita]। किञ्च प्रसन्नचेतसः स्वस्थान्तःकरणस्य हि यस्मात् आशु शीघ्रं बुद्धिः पर्यवतिष्ठते आकाशमिव परि समन्तात् अवतिष्ठते आत्मस्[viśiṣṭādvaita]। प्रसन्नचेतसः आत्मावलोकनविरोधिदोषरहितमनसः तदानीम् एव हि विविक्तात्मविषया बुद्धिः मयि पर्यवतिष्ठते अतो मनःप्रसादे सर्वदु
- prasanna← prasadvocative singular masculine noun[advaita]चेतसः स्वस्थान्तःकरणस्य हि यस्मात् आशु शीघ्रं बुद्धिः पर्यवतिष्ठते आकाशमिव परि समन्तात् अवतिष्ठते आत्मस्वरूपेणैव निश्चली[viśiṣṭādvaita]चेतसः आत्मावलोकनविरोधिदोषरहितमनसः तदानीम्[dvaita]चेतसो हि बुद्धिः पर्यवतिष्ठते ब्रह्मापरोक्ष्येण सम्यक्स्थितिं करोति[śuddhādvaita]चेतसः प्रज्ञा प्रतिष्ठिताऽवसेया[bhakti]चेतसो बुद्धिः प्रतिष्ठिता भवतीत्यर्थः[advaita-bhakti]चेतसो यतेराशु शीघ्रमेव बुद्धिर्ब्रह्मात्मैक्याकारा पर्यवतिष्ठते परि समन्तादवतिष्ठते स्थिरा भवति विपरीतभावनादिप्रतिबन्धाभ
- cetas← citnominative singular masculine noun
- as← anominative singular masculine noun[advaita]य यतेः उपजायते[viśiṣṭādvaita]य पुरुषस्य मनसः प्रसादे सति प्रकृतिसंसर्गप्रयुक्तसर्वदुःखानां हानिः उपजायते
- hi← hinominative singular masculine noun[advaita]यस्मात् आशु शीघ्रं बुद्धिः पर्यवतिष्ठते आकाशमिव परि समन्तात् अवतिष्ठते आत्मस्वरूपेणैव निश्चलीभवतीत्यर्थः[viśiṣṭādvaita]तमनसः तदानीम्[dvaita]बुद्धिः पर्यवतिष्ठते ब्रह्मापरोक्ष्येण सम्यक्स्थितिं करोति[advaita-bhakti]यस्मात्प्रसन्नचेतसो यतेराशु शीघ्रमेव बुद्धिर्ब्रह्मात्मैक्याकारा पर्यवतिष्ठते परि समन्तादवतिष्ठते स्थिरा भवति विपरीतभाव
- āśu← āśunominative singular masculine noun[advaita]शीघ्रं बुद्धिः पर्यवतिष्ठते आकाशमिव परि समन्तात् अवतिष्ठते आत्मस्वरूपेणैव निश्चलीभवतीत्यर्थः
- buddhis← budhnominative singular masculine noun[advaita]वास्थ्येऽपि प्रकृतं प्रज्ञास्थैर्यं कथं सिद्धमित्याशङ्क्याह प्रसन्नेति
- paryavatiṣṭhate← paryavasthā3rd person singular present indicative active verb[advaita]आकाशमिव परि समन्तात् अवतिष्ठते आत्मस्वरूपेणैव निश्चलीभवतीत्यर्थः[viśiṣṭādvaita]अतो मनःप्रसादे सर्वदुःखानां हानिः भवति एव[dvaita]ब्रह्मापरोक्ष्येण सम्यक्स्थितिं करोति[advaita-bhakti]परि समन्तादवतिष्ठते स्थिरा भवति विपरीतभावनादिप्रतिबन्धाभावात्
Intertextual panel
The 8 verses most likely to be intertexts of 2.65, ranked by the Sūtrakṛt substrate's composite score.
Doctrinal projections
How each major school's commentary tradition reads this verse.
Advaita (Śaṅkara, Anandagiri)
Witnesses: shankara_2.65 · anandgiri_2.65
Viśiṣṭādvaita (Rāmānuja, Vedantadeshika)
Witnesses: ramanuja_2.65
Dvaita (Madhva, Jayatīrtha)
Witnesses: madhva_2.65 · jayatirtha_2.65
Śuddhādvaita (Vallabha)
Witnesses: vallabha_2.65
Bhakti-philological (Śrīdhara)
Witnesses: sridhara_2.65
Advaita-Bhakti synthesis (Madhusūdana)
Witnesses: madhusudan_2.65
Theme-list memberships (12)
Show all theme-lists this verse participates in
- आत्मवश्यैःwith 2.64
- आत्मवश्यैः रागद्वेषवियुक्तैः इन्द्रियैःwith 2.64
- पाँचवें अध्यायके तीसरे श्लोकमें भगवान्ने कहा है किwith 2.64
- प्रसन्नचेतसो ह्याशु बुद्धिः पर्यवतिष्ठतेwith 2.64
- प्रसादमधिगच्छतिwith 2.64
- प्रसादे सर्वदुःखानां हानिरस्योपजायतेwith 2.64
- बुद्धिwith 2.19, 2.39, 2.41, 2.44, 2.49, 2.50, …
- बुद्धिःwith 2.44, 3.1, 3.2, 10.4, 10.5, 18.30, …
- बुद्धिः पर्यवतिष्ठतेwith 2.55
- विधेयात्माwith 2.64
- विषयान् चरन्with 2.64
- सर्वदुःखानां हानिःwith 2.64