Chapter 15 (Puruṣottama-Yoga (The Yoga of the Supreme Person)), verse 11
Krishna → Arjuna · vocative: Tāta · meter: other
यतन्तो योगिनश् चैनं पश्यन्त्य् आत्मन्य् अवस्थितम् | यतन्तो ऽप्य् अकृतात्मानो नैनं पश्यन्त्य् अचेतसः
yatanto yoginaś cainaṃ paśyanty ātmany avasthitam | yatanto 'py akṛtātmāno nainaṃ paśyanty acetasaḥ
Word-by-word
- yat← yatnominative singular masculine noun[advaita]नं कुर्वन्तः योगिनश्च समाहितचित्ताः एनं प्रकृतम् आत्मानं पश्यन्ति अयम् अहम् अस्मि इति उपलभन्ते आत्मनि स्वस्यां बुद्धौ अव[viśiṣṭādvaita]राह -- मत्प्रपत्तिविरहिण इति[bhakti]नं कुर्वाणा
- antas← antinominative singular masculine noun
- yoginas← yujaccusative plural masculine noun
- ca← cavocative singular masculine noun[advaita]समाहितचित्ताः एनं प्रकृतम् आत्मानं पश्यन्ति अयम् अहम् अस्मि इति उपलभन्ते आत्मनि स्वस्यां बुद्धौ अवस्थितम्[viśiṣṭādvaita]क्षुषा आत्मनि शरीरे अवस्थितम्[dvaita]ेति कारणान्तरमुच्यत इति प्रतीतिनिराकरणार्थमाह -- यतन्त इति[śuddhādvaita]ायं यतो विवेकिष्वपि केचित्पश्यन्ति केचिन्न पश्यन्तीत्याह -- यतन्त इति[bhakti]ायं यतो विवेकिष्वपि केचिदेव केचिन्न पश्यन्तीत्याह -- यतन्त इति[advaita-bhakti]क्षुष इत्येतद्विवृणोति -- यतन्त इति
- a← avocative singular masculine noun[advaita]यम् अहम् अस्मि इति उपलभन्ते आत्मनि स्वस्यां बुद्धौ अवस्थितम्[viśiṣṭādvaita]वस्थितम्[dvaita]कृतात्मानोऽशुद्धबुद्धयः[śuddhādvaita]न्ये तु यतन्तोऽप्यकृतचित्ता नैनं पश्यन्ति अतएवाचेतसो मन्दमतयः[bhakti]पि अकृतात्मानोऽविशुद्धचित्ताः अतएवाचेतसो मन्दमतय एनं न पश्यन्ति[advaita-bhakti]प्यकृतात्मानो यज्ञादिभिरशोधितान्तःकरणा अतएवाचेतसो विवेकशून्या नैनं पश्यन्तीति मूढा नानुपश्यन्तीत्येतद्विवरणम्
- īn← iaccusative plural masculine noun
- am← aaccusative singular masculine noun
- paśyanti← dṛśvocative singular feminine noun[advaita]अयम् अहम् अस्मि इति उपलभन्ते आत्मनि स्वस्यां बुद्धौ अवस्थितम्[viśiṣṭādvaita]। यतमानाः अपि अकृतात्मानः मत्प्रपत्तिविरहिणः तत एव असंस्कृतमनसः तत एव अचेतसः आत्मावलोकनसमर्थ चेतोरहिताः न एनं पश्यन्ति।[śuddhādvaita]केचिन्न पश्यन्तीत्याह -- यतन्त इति[bhakti]। शास्त्राभ्यासादिभिः प्रयत्नं कुर्वाणा अपि अकृतात्मानोऽविशुद्धचित्ताः अतएवाचेतसो मन्दमतय एनं न पश्यन्ति।[advaita-bhakti]ज्ञानचक्षुष इत्येतद्विवृणोति -- यतन्त इति
- āt← aablative singular masculine noun[advaita]मानं पश्यन्ति अयम् अहम् अस्मि इति उपलभन्ते आत्मनि स्वस्यां बुद्धौ अवस्थितम्[viśiṣṭādvaita]मनि शरीरे अवस्थितम्[dvaita]मा जीवश्चेत्सर्वदाऽकृत एव? शरीरं चेदसम्भव इत्यत आह -- अकृते ति[bhakti]मनि देहेऽवस्थितं विविक्तं पश्यन्ति[advaita-bhakti]मनि स्वबुद्धाववस्थितं प्रतिफलितमेनमात्मानं यतन्तो ध्यानादिभिः प्रयतमाना योगिन
- man← maṅkinominative singular masculine noun[śuddhādvaita]दमतयः।[bhakti]दमतय एनं न पश्यन्ति
- i← inominative singular masculine noun[advaita]ति उपलभन्ते आत्मनि स्वस्यां बुद्धौ अवस्थितम्[viśiṣṭādvaita]न्द्रियसन्निकर्षविरोधिसंतमसनिरसनमुखेन इन्द्रियानुग्राहकतया प्रकाशकानां ज्योतिष्मताम्[dvaita]ति प्रतीतिनिराकरणार्थमाह -- यतन्त इति[śuddhādvaita]ति। योगिनश्चित्तवृत्तिनिरोधकाः पश्यन्ति? अन्ये तु यतन्तोऽप्यकृतचित्ता नैनं पश्यन्ति अतएवाचेतसो मन्दमतयः।[bhakti]ति। यतन्तः ध्यानादिभिः प्रयतमाना योगिनः केचिदेनमात्मानं आत्मनि देहेऽवस्थितं विविक्तं पश्यन्ति। शास्त्राभ्यासादिभिः प्रयत[advaita-bhakti]त्येतद्विवृणोति -- यतन्त इति
- avasthitam← avasthāaccusative singular masculine noun[advaita]। यतन्तोऽपि शास्त्रादिप्रमाणैः? अकृतात्मानः असंस्कृतात्मानः तपसा इन्द्रियजयेन च? दुश्चरितात् अनुपरताः? अशान्तदर्पाः? प्र[viśiṣṭādvaita]अपि शरीराद् विविक्तं स्वेन रूपेण अवस्थितम् एनं पश्यन्ति। यतमानाः अपि अकृतात्मानः मत्प्रपत्तिविरहिणः तत एव असंस्कृतमनसः
- yat← yatnominative singular masculine noun[advaita]नं कुर्वन्तः योगिनश्च समाहितचित्ताः एनं प्रकृतम् आत्मानं पश्यन्ति अयम् अहम् अस्मि इति उपलभन्ते आत्मनि स्वस्यां बुद्धौ अव[viśiṣṭādvaita]राह -- मत्प्रपत्तिविरहिण इति[bhakti]नं कुर्वाणा
- antas← antinominative singular masculine noun
- api← apinominative singular masculine noun[viśiṣṭādvaita]शरीराद् विविक्तं स्वेन रूपेण अवस्थितम् एनं पश्यन्ति[bhakti]अकृतात्मानोऽविशुद्धचित्ताः अतएवाचेतसो मन्दमतय एनं न पश्यन्ति
- akṛtātmānas← akṛtātmannominative plural masculine noun
- na← navocative singular neuter noun[advaita]्तः प्रयत्नं कुर्वन्तः योगिनश्च समाहितचित्ताः एनं प्रकृतम् आत्मानं पश्यन्ति अयम् अहम् अस्मि इति उपलभन्ते आत्मनि स्वस्यां[viśiṣṭādvaita]ाः तैः निर्मलान्तःकरणाः योगिनः योगाख्येन चक्षुषा आत्मनि शरीरे अवस्थितम्[dvaita]्तो ज्ञानं प्राप्य[śuddhādvaita]्ति केचिन्न पश्यन्तीत्याह -- यतन्त इति[bhakti]्न पश्यन्तीत्याह -- यतन्त इति[advaita-bhakti]्ति ज्ञानचक्षुष इत्येतद्विवृणोति -- यतन्त इति
- a← avocative singular masculine noun[advaita]यम् अहम् अस्मि इति उपलभन्ते आत्मनि स्वस्यां बुद्धौ अवस्थितम्[viśiṣṭādvaita]वस्थितम्[dvaita]कृतात्मानोऽशुद्धबुद्धयः[śuddhādvaita]न्ये तु यतन्तोऽप्यकृतचित्ता नैनं पश्यन्ति अतएवाचेतसो मन्दमतयः[bhakti]पि अकृतात्मानोऽविशुद्धचित्ताः अतएवाचेतसो मन्दमतय एनं न पश्यन्ति[advaita-bhakti]प्यकृतात्मानो यज्ञादिभिरशोधितान्तःकरणा अतएवाचेतसो विवेकशून्या नैनं पश्यन्तीति मूढा नानुपश्यन्तीत्येतद्विवरणम्
- īn← iaccusative plural masculine noun
- am← aaccusative singular masculine noun
- paśyanti← dṛśvocative singular feminine noun[advaita]अयम् अहम् अस्मि इति उपलभन्ते आत्मनि स्वस्यां बुद्धौ अवस्थितम्[viśiṣṭādvaita]। यतमानाः अपि अकृतात्मानः मत्प्रपत्तिविरहिणः तत एव असंस्कृतमनसः तत एव अचेतसः आत्मावलोकनसमर्थ चेतोरहिताः न एनं पश्यन्ति।[śuddhādvaita]केचिन्न पश्यन्तीत्याह -- यतन्त इति[bhakti]। शास्त्राभ्यासादिभिः प्रयत्नं कुर्वाणा अपि अकृतात्मानोऽविशुद्धचित्ताः अतएवाचेतसो मन्दमतय एनं न पश्यन्ति।[advaita-bhakti]ज्ञानचक्षुष इत्येतद्विवृणोति -- यतन्त इति
- acetasas← acetasnominative plural masculine noun
Intertextual panel
The 8 verses most likely to be intertexts of 15.11, ranked by the Sūtrakṛt substrate's composite score.
Doctrinal projections
How each major school's commentary tradition reads this verse.
Advaita (Śaṅkara, Anandagiri)
Witnesses: shankara_15.11 · anandgiri_15.11
Viśiṣṭādvaita (Rāmānuja, Vedantadeshika)
Witnesses: ramanuja_15.11 · vedantadeshika_15.11
Dvaita (Madhva, Jayatīrtha)
Witnesses: madhva_15.11 · jayatirtha_15.11
Śuddhādvaita (Vallabha)
Witnesses: vallabha_15.11
Bhakti-philological (Śrīdhara)
Witnesses: sridhara_15.11
Advaita-Bhakti synthesis (Madhusūdana)
Witnesses: madhusudan_15.11
Theme-list memberships (2)
Show all theme-lists this verse participates in
- अचेतसःwith 3.32, 17.6
- पश्यन्with 1.38, 3.20, 5.8, 5.9, 6.20, 13.24, …