Bhagavad Gītā Chapter 9, Verse 21: Krishna to ArjunaRāja-Vidyā-Rāja-Guhya-Yoga

Bhagavad Gītā 9.21Chapter 9 · Rāja-Vidyā-Rāja-Guhya-Yoga · KrishnaArjuna · triṣṭubh
ते तं भुक्त्वा स्वर्गलोकं विशालं क्षीणे पुण्ये मर्त्यलोकं विशन्ति
एवं त्रयीधर्ममनुप्रपन्ना गतागतं कामकामा लभन्ते
tetad(305 verses)nominative masculine plural nounthat (distal demonstrative); also 3rd-person pronoun taṃtad(305 verses)accusative masculine singular nounthat (distal demonstrative); also 3rd-person pronoun bhuktvābhuj(3 verses)convto enjoy, eat, experience (verbal root)attested in commentariesadvaitaस्वर्गलोकं विशालं विस्तीर्णं क्षीणे पुण्ये मर्त्यलोकं विशन्ति आविशन्तिviśiṣṭādvaitaतदनुभवहेतुभूते पुण्ये क्षीणे पुनरपि मर्त्यलोकं विशन्तिbhaktiभोगप्रापके पुण्ये क्षीणे सति,मर्त्यलोकं विशन्तिadvaita-bhakti, तद्भोगजनके पुण्ये क्षीणे सति तद्देहनाशात्पुनर्देहग्रहणाय मर्त्यंलोकं विशन्ति svargasvarga(4 verses)compound (compound member)heaven, the celestial world-lokaṃloka(49 verses)accusative masculine singular nounworld, realm; people viśālaṃviśāla(2 verses)accusative masculine singular nounvast, wide, extensive
kṣīṇe√kṣi(2 verses)locative neuter singular participle nounto perish, decay (verbal root)attested in commentariesadvaitaपुण्ये मर्त्यलोकं विशन्ति आविशन्तिviśiṣṭādvaitaपुनरपि मर्त्यलोकं विशन्तिśuddhādvaitaपुण्ये इतिbhaktiसति,मर्त्यलोकं विशन्तिadvaita-bhaktiसति तद्देहनाशात्पुनर्देहग्रहणाय मर्त्यंलोकं विशन्ति puṇyepuṇya(8 verses)locative neuter singular nounmerit, virtue, the auspiciousattested in commentariesadvaitaमर्त्यलोकं विशन्ति आविशन्तिviśiṣṭādvaitaक्षीणे पुनरपि मर्त्यलोकं विशन्तिśuddhādvaitaइति। न तु क्षीणे लोके तद्यथेह कर्मजितो [चितो] लोकः क्षीयत एवमेव अमुत्र पुण्यजितो [चितो] लोकः क्षीयते [छां.उ.8।1।6] इतिbhaktiक्षीणे सति,मर्त्यलोकं विशन्ति martyamartya(2 verses)compound (compound member)mortal (from √mṛ)-lokaṃloka(49 verses)accusative masculine singular nounworld, realm; people viśanti√viś(8 verses)present indicative 3rd person plural verbto enter (verbal root); also: settler, person (Vaiśya class)attested in commentariesadvaitaआविशन्तिviśiṣṭādvaita। एवं त्रय्यन्तसिद्धज्ञानविधुराः काम्यस्वर्गादिकामाः केवलं त्रयीधर्मम् अनुप्रपन्नाः गतागतं लभन्ते। अल्पास्थिरस्वर्गादीन्bhakti। पुनरप्येवमेव वेदत्रय्या विहितं धर्ममनुसृताः कामकामा भोगान्कामयमाना गतागतं यातायातं लभन्ते।advaita-bhakti। पुनर्गर्भवासादियातना अनुभवन्तीत्यर्थः। पुनःपुनरेवमुक्तप्रकारेण। हि प्रसिद्ध्यर्थः। त्रैधर्म्यं हौत्राध्वर्यवौद्गात्रधर
evaṃ trayītrayīcompound (compound member)the triple (Veda); threefold knowledge-dharmamdharma(27 verses)accusative masculine singular nounduty, law, righteousness; the principle of right action; one's own nature (sva-dharma) anuprapannāanu-√prapadnominative masculine plural participle noun(anu- + prapad: to take refuge in)
gat√gam(20 verses)compound participle (compound member)to go (verbal root)āgataṃ√āgam(4 verses)accusative masculine singular participle nounto come, arrive (ā- + √gam) kāmakāma(41 verses)compound (compound member)desire, lust, sensual pleasure-kāmākāma(41 verses)nominative masculine plural noundesire, lust, sensual pleasure labhante√labh(14 verses)present indicative 3rd person plural verbto obtain, get (verbal root)attested in commentariesadvaitaगतागतमेव, न तु स्वातन्त्र्यं क्वचित् लभन्ते इत्यर्थःviśiṣṭādvaita। अल्पास्थिरस्वर्गादीन् अनुभूय पुनः पुनः निवर्तन्ते इत्यर्थः।महात्मानः तु निरतिशयप्रियरूपं मच्चिन्तनं कृत्वा माम् अनवधिकadvaita-bhakti। कर्म कृत्वा स्वर्गं यान्ति तत आगत्य पुनः कर्म कुर्वन्तीत्येवं गर्भवासादियातनाप्रवाहस्तेषामनिशमनुवर्तत इत्यभिप्रायः।
spokensingle-voice recital; rendered via IndicF5 conditioned on a Sanskrit reference clip
meaning

Having enjoyed that vast heaven, they return to the mortal world once their merit runs dry. Those who follow the three-Veda ritual path, driven by desire, win only the endless back-and-forth.