Bhagavad Gītā Chapter 4, Verse 12: Krishna to Arjuna — Jñāna-Karma-Sannyāsa-Yoga
Bhagavad Gītā 4.12
काङ्क्षन्तः कर्मणां सिद्धिं यजन्त इह देवताः ।
क्षिप्रं हि मानुषे लोके सिद्धिर् भवति कर्मजा ॥
kāṅkṣantaḥ← √kāṅkṣ(7 verses)nominative masculine plural present participle verbto desire, long for (verbal root)attested in commentariesadvaitaअभीप्सन्तः कर्मणां सिद्धिं फलनिष्पत्तिं प्रार्थयन्तः यजन्ते इह अस्मिन् लोके देवताः इन्द्राग्न्याद्याः अथ योऽन्यां देवताviśiṣṭādvaitaइत्यत्र विशेषनिर्देशाभावात्सर्वbhaktiप्रायशः इह मनुष्यलोके इन्द्रादिदेवता karmaṇāṃ← karman(144 verses)genitive neuter plural nounaction, deed, the law of action siddhiṃ← siddhi(14 verses)accusative feminine singular nounperfection, attainment, success; supernatural power (yogic) yajanta← √yaj(13 verses)nominative masculine plural present participle verbto sacrifice, worship (verbal root) iha← iha(21 verses)here, in this world, in this life devatāḥ← devatā(3 verses)accusative feminine plural noun(deva + -tā: god)attested in commentariesadvaitaइन्द्राग्न्याद्याः अथ योऽन्यां देवतामुपास्ते अन्योऽसावन्योऽहमस्मीति न स वेद यथा पशुरेवं स देवानाम् (बृ0 उ 0 1.4.10) इतिadvaita-bhaktiदेवानिन्द्राग्न्याद्यान्यजन्ते पूजयन्ति अज्ञानप्रतिहतत्वान्नतु निष्कामाः सन्तो मां भगवन्तं वासुदेवमिति शेषः
kṣipraṃ← kṣipram(2 verses)quickly, swiftly hi← hi(70 verses)for, indeed, because (particle) mānuṣe← mānuṣa(3 verses)locative masculine singular nounhuman, belonging to man (from manu)attested in commentariesadvaitaलोके मनुष्यलोके हि शास्त्राधिकारःviśiṣṭādvaitaलोके कर्मजा पुत्रपश्वन्नाद्या सिद्धिः भवतिśuddhādvaitaलोके सिद्धिः फलं प्राकृतं कर्मजं भवति अतो देवता इन्द्रादीन् यजन्ते भगवन्तं न मां क्षिप्रं फलदातृत्वाभावनिश्चयात् निरुपाadvaita-bhaktiलोके। ज्ञानफलं त्वन्तःकरणशुद्धिसापेक्षत्वान्न क्षिप्रं प्रभवति। मानुषे लोके कर्मफलं शीघ्रं भवतीति विशेषणादन्यलोकेऽपि वर loke← loka(49 verses)locative masculine singular nounworld, realm; peopleattested in commentariesadvaitaदेवताः इन्द्राग्न्याद्याः अथ योऽन्यां देवतामुपास्ते अन्योऽसावन्योऽहमस्मीति न स वेद यथा पशुरेवं स देवानाम् (बृ0 उ 0 1.4.viśiṣṭādvaitaकर्मजा पुत्रपश्वन्नाद्या सिद्धिः भवतिśuddhādvaitaसिद्धिः फलं प्राकृतं कर्मजं भवति अतो देवता इन्द्रादीन् यजन्ते भगवन्तं न मां क्षिप्रं फलदातृत्वाभावनिश्चयात् निरुपाधिकस्advaita-bhaktiदेवताः देवानिन्द्राग्न्याद्यान्यजन्ते पूजयन्ति अज्ञानप्रतिहतत्वान्नतु निष्कामाः सन्तो मां भगवन्तं वासुदेवमिति शेषः siddhi← siddhi(14 verses)nominative feminine singular nounperfection, attainment, success; supernatural power (yogic)r bhavati← √bhū(51 verses)present indicative 3rd person singular verbto be, become; the earth (verbal root / noun)attested in commentariesadvaita। कर्मजा कर्मणो जाता।।मानुषे एव लोके वर्णाश्रमादिकर्माधिकारः न अन्येषु लोकेषु इति नियमः किंनिमित्त इति अथवा वर्णाश्रमादिviśiṣṭādvaita। मनुष्यलोकशब्दः स्वर्गादिलोकप्रदर्शनार्थः।सर्व एव हि लौकिकाः पुरुषा अक्षीणानादिकालप्रवृत्तानन्तपापसंचयतया अविवेकिनः क्षśuddhādvaitaअतो देवता इन्द्रादीन् यजन्ते भगवन्तं न मां क्षिप्रं फलदातृत्वाभावनिश्चयात् निरुपाधिकस्यौपाधिककामितदाने विचारस्तत्पूर्वकbhaktiनतु ज्ञानफलं कैवल्यम्advaita-bhaktiमानुषे लोके karma← karman(144 verses)compound (compound member)action, deed, the law of actionjā← ja(16 verses)nominative feminine singular nounborn of, produced from (suffix)
spoken
People who want quick results from their actions worship the devas here in the human world, and they get those results fast, because in this realm the fruit of action ripens swiftly.