Chapter 2 (Sāṅkhya-Yoga (The Yoga of Knowledge)), verse 52
Krishna → Arjuna · meter: anuṣṭubh
यदा ते मोह-कलिलं बुद्धिर् व्यतितरिष्यति | तदा गन्तासि निर्वेदं श्रोतव्यस्य श्रुतस्य च
yadā te moha-kalilaṃ buddhir vyatitariṣyati | tadā gantāsi nirvedaṃ śrotavyasya śrutasya ca
Word-by-word
- yat← yatnominative singular masculine noun[advaita]वेनाश्रित्य कर्मानुष्ठातव्यं परिच्छिन्नफलान्तरमुद्दिश्य तदनुष्ठाने कार्पण्यप्रसङ्गात् किञ्च परमार्थबुद्धिमुद्देश्यमाश्रि[dvaita]पर्यन्तमवश्यं कर्तव्यानि मुमुक्षुणैवं कर्माणीत्याह यदेति[śuddhādvaita]वेन जिज्ञासां न करिष्यसीत्यर्थः[bhakti]वेन जिज्ञासां न करिष्यसीत्यर्थः
- ā← āinstrumental singular masculine noun[advaita]त्मानात्मविवेकबोधं कलुषीकृत्य विषयं प्रत्यन्तःकरणं प्रवर्तते[viśiṣṭādvaita]त्मयाथात्म्यज्ञानपूर्वकस्य बुद्धिविशेषसंस्कृतकर्मानुष्ठानस्य लक्षणभूतं योगाख्यं फलम् आह[dvaita]त्मारामा हि मुनयो निर्ग्राह्या (निर्ग्रन्था) अप्युरुक्रमे[advaita-bhakti]ह न ह्येतावता कालेन सत्त्वशुद्धिर्भवतीति कालनियमोऽस्ति किंतु यदा यस्मिन्काले ते तव बुद्धिरन्तःकरणं मोहकलिलं व्यतितरिष्यत
- te← tānominative dual feminine noun[advaita]तव मोहकलिलं मोहात्मकमविवेकरूपं कालुष्यं येन आत्मानात्मविवेकबोधं कलुषीकृत्य विषयं प्रत्यन्तःकरणं प्रवर्तते[viśiṣṭādvaita]बुद्धिः यदा मोहकलिलम् अत्यल्पफलसङ्गहेतुभूतं मोहरूपं कलुषं व्यतितरिष्यति[dvaita]तथा सति पाण्डित्यादिति स्यात्[śuddhādvaita]यदा बुद्धिर्व्यवसायात्मिकैव तदा श्रोतव्यस्य श्रुतस्य[bhakti]ः। ततश्चायमर्थः। एवं पमेश्वराराधने क्रियमाणे यदा तत्प्रसादेन तव बुद्धिर्देहाभिमानलक्षणं मोहमयं गहनं दुर्गं विशेषेणातितरि[advaita-bhakti]तव बुद्धिरन्तःकरणं मोहकलिलं व्यतितरिष्यति अविवेकात्मकं कालुष्यं अहमिदं ममेदमित्याद्यज्ञानविलसितमतिगहनं व्यतिकमिष्यति
- moha← muhvocative singular masculine noun[advaita]कलिलं मोहात्मकमविवेकरूपं कालुष्यं येन आत्मानात्मविवेकबोधं कलुषीकृत्य विषयं प्रत्यन्तःकरणं प्रवर्तते[viśiṣṭādvaita]कलिलम् अत्यल्पफलसङ्गहेतुभूतं मोहरूपं कलुषं व्यतितरिष्यति[dvaita]कलिलातिक्रमो नाम ज्ञानप्राप्तिरिति सूचितं भवति[bhakti]ो देहादिष्वात्मबुद्धि तदेव कलिलंकलिलं गहनं विदुः इत्यभिधानकोशस्मृतेः[advaita-bhakti]कलिलं व्यतितरिष्यति अविवेकात्मकं कालुष्यं अहमिदं ममेदमित्याद्यज्ञानविलसितमतिगहनं व्यतिकमिष्यति
- kalilam← kalilaaccusative singular masculine noun[viśiṣṭādvaita]अत्यल्पफलसङ्गहेतुभूतं मोहरूपं कलुषं व्यतितरिष्यति
- buddhis← budhnominative singular masculine noun
- vyat← vyathnominative singular masculine noun[dvaita]ययेन द्वन्द्वेऽल्पाच्तरस्य परनिपातेन चआन्महतः समानाधिकरणजातीययोः अष्टा.6
- it← inominative singular masculine noun[advaita]यर्थः। तदा तस्मिन् काले गन्तासि प्राप्स्यसि निर्वेदं वैराग्यं श्रोतव्यस्य श्रुतस्य च तदा श्रोतव्यं श्रुतं च ते निष्फलं प[viśiṣṭādvaita]यादिना उक्तस्य आत्मयाथात्म्यज्ञानपूर्वकस्य बुद्धिविशेषसंस्कृतकर्मानुष्ठानस्य लक्षणभूतं योगाख्यं फलम् आह[dvaita]यादि। न हि तत्र वैराग्यमुपपद्यते तथा सति पाण्डित्यादिति स्यात्। न च ज्ञानिनां भगवन्महिमादिश्रवणेन विरक्तिर्भवति।आत्माराम[śuddhādvaita]यपेक्षायामाह यदेति द्वाभ्याम्[bhakti]यभिधानकोशस्मृतेः
- ariṣyati← ṛlocative singular masculine noun
- tadā← tadānominative singular masculine noun[advaita]तस्मिन् काले गन्तासि प्राप्स्यसि निर्वेदं वैराग्यं श्रोतव्यस्य श्रुतस्य[viśiṣṭādvaita]अस्मत्त इतः पूर्वं त्याज्यतया श्रुतस्य फलादेः इतः पश्चात् श्रोतव्यस्य[dvaita]श्रोतव्यं श्रुतं[śuddhādvaita]श्रोतव्यस्य श्रुतस्य[bhakti]श्रोतव्यस्य श्रुतस्यार्थस्य[advaita-bhakti]तस्मिन्काले श्रोतव्यस्य श्रुतस्य
- gantāsi← gam2nd person singular periphrastic future active verb[advaita]प्राप्स्यसि निर्वेदं वैराग्यं श्रोतव्यस्य श्रुतस्य[viśiṣṭādvaita]गमिष्यसि[bhakti]प्राप्स्यसि[advaita-bhakti]प्राप्तासि प्राप्नोषि
- nirvedam← nirvidaccusative singular masculine noun
- śrotavyasya← śruVibhakti.Sasthi singular masculine noun[advaita]श्रुतस्य[viśiṣṭādvaita]च कृते स्वयम् एव निर्वेदं गन्तासि गमिष्यसि। योगे त्विमां श्रृणु इत्यादिना उक्तस्य आत्मयाथात्म्यज्ञानपूर्वकस्य बुद्धिविश[śuddhādvaita]श्रुतस्य[bhakti]श्रुतस्यार्थस्य[advaita-bhakti]श्रुतस्य
- śrutasya← śruVibhakti.Sasthi singular masculine noun[advaita]च तदा श्रोतव्यं श्रुतं च ते निष्फलं प्रतिभातीत्यभिप्रायः।। मोहकलिलात्ययद्वारेण लब्धात्मविवेकजप्रज्ञः कदा कर्मयोगजं फलं[viśiṣṭādvaita]फलादेः इतः पश्चात् श्रोतव्यस्य[dvaita]च वेदादेः फलं प्राप्स्यसीत्यर्थः।[śuddhādvaita]च त्रैगुण्यस्य कर्मफलस्य निर्वेदं वैराग्यं प्राप्स्यसि। तस्यात्रानुपादेयत्वेन जिज्ञासां न करिष्यसीत्यर्थः। तादृशी सती त[bhakti]ार्थस्य[advaita-bhakti]च कर्मफलस्य निर्वेदं वैतृष्ण्यं गन्तासि प्राप्तासि प्राप्नोषि।परीक्ष्य लोकान्कर्मचितान्ब्राह्मणो निर्वेदमायात् इति श्रु
- ca← cavocative singular masculine noun[advaita]तदा श्रोतव्यं श्रुतं[viśiṣṭādvaita]ात् श्रोतव्यस्य[dvaita]ज्ञानिनां भगवन्महिमादिश्रवणेन विरक्तिर्भवति[śuddhādvaita]ला विशोकधैर्यादिवती ते यदा बुद्धिर्व्यवसायात्मिकैव तदा श्रोतव्यस्य श्रुतस्य[bhakti]ायमर्थः[advaita-bhakti]कर्मफलस्य निर्वेदं वैतृष्ण्यं गन्तासि प्राप्तासि प्राप्नोषि
Intertextual panel
The 8 verses most likely to be intertexts of 2.52, ranked by the Sūtrakṛt substrate's composite score.
Doctrinal projections
How each major school's commentary tradition reads this verse.
Advaita (Śaṅkara, Anandagiri)
Witnesses: shankara_2.52 · anandgiri_2.52
Viśiṣṭādvaita (Rāmānuja, Vedantadeshika)
Witnesses: ramanuja_2.52
Dvaita (Madhva, Jayatīrtha)
Witnesses: madhva_2.52 · jayatirtha_2.52
Śuddhādvaita (Vallabha)
Witnesses: vallabha_2.52
Bhakti-philological (Śrīdhara)
Witnesses: sridhara_2.52
Advaita-Bhakti synthesis (Madhusūdana)
Witnesses: madhusudan_2.52
Theme-list memberships (3)
Show all theme-lists this verse participates in
- बुद्धिwith 2.19, 2.39, 2.41, 2.44, 2.49, 2.50, …
- श्रवणwith 4.33
- श्रुतwith 2.29, 2.53, 11.2, 13.13, 13.25